Dušan Lenci

V roku 1963 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1963 a 1964 bol členom Krajového divadla v Trnave, následne sa na osem rokov stal členom činohry Divadla J.G. Tajovského vo Zvolene. Od roku 1971 sa stali jeho domovskou scénou dosky Divadla Andreja Bagara v Nitre. Stvárňoval najmä postavy sympatických, dôveryhodných a čestných mužov, zjemňovaných črtami plachosti. Postava Kosťu – Kapitána z Aristokratov znamenala prechod k stvárňovaniu psychologicky zložitých charakterov, v ktorých zápasí dobro so zlom. Príznačnou črtou týchto Lenciho hereckých kreácií bolo podriadenie emocionálnych prejavov rozumovou korektúrou. V 80. rokoch sa Lenciho herecký repertoár obohatil o žánrovo i charakterovo pestrú galériu mocnárskych postáv.

Predstupňom k panovačným postavám bol profesor Jordan z Takmer božského omylu a Volpini z Omylu Doktora Moresiniho. Ani v 90. rokoch sa Dušan Lenci nestratil z javiska DAB Nitra. Bol neprehliadnuteľný v precíznych a charakterovo vybrúsených muzikálových postavách ako František Nádasdy v Báthoryčke, Antonis v Grékovi Zorbovi, Tom v Divotvornom hrnci; či v postave Grófa Markoča v Adamovi Šangalovi.

Lenci sa nevyhýbal ani divadelným experimentom, práci na projektoch novej drámy či uvádzania súčasných dramatických noviniek. Či už to bola postava Otca v cool dráme Tvár v ohni, alebo jeho výkon v tanečnej fantázii Svätenie jari, tajomný Gerdmann a Jerg v Bezkyslíkovcoch, dvojpostava Herseho a Martina Luthera vo Verejnom nepriateľovi, či stoický otec Pheres v I. ako Ine.

Prevzaté z http://sk.wikipedia.org/wiki/Du%C5%A1an_Lenci