Gustav Wagner

Gustav Franz Wagner (SS – Oberscharführer) bol zástupcom veliteľa koncentračných táborov Sobibor a Treblinka, Franza Stangla. Predtým pôsobili spolu, kde Franz Stangl bol vedúcim zariadení, kde vykonávali eutanáziu na postihnutých ľudí v Harheim a Bernburg (NS-Tötungsanstalt Hartheim, NS-Tötungsanstalt Bernburg). Wagner sa narodil 18. júla 1911 vo Viedni, Rakúsko – Uhorsku.V roku 1931 vstúpil Wagner do nacistickej strany (NSDAP) ako člen číslo 443217.

Potom, čo bol zatknutý za zakázanú národno - socialistickú agitáciu, utiekol do Nemecka, kde vstúpil do SA a neskôr SS v roku 1930. V máji 1940 sa Wagner najprv podieľal na zabíjaní počas akcie T4, programu eutanázie. Keď túto akciu Hitler na popud tlaku verejnej mienky a cirkvi zrušil (bolo to jediný raz), bol vzhľadom k svojim skúsenostiam preradený v marci 1942 do vyhladzovacieho tábora Sobibor na východe okupovaného Poľska. Tu sa zase stretol s Franzom Stanglom ako jeho zástupca. Jeho oficiálny titul bol proviantný seržant tábora. Wagner dozeral na triedenie väzňov z novo prichádzajúcich transportov, kde sa rozhodovalo o tom, kto pôjde do plynovej komory, alebo bude používaný ako robotník na otrockú prácu.

Dohliadal na bežný a každodenný život v Sobibore, a bol jedným z najbrutálnejších dôstojníkov SS. Na jar 1943 keď sa podarilo niekoľkým Židom ujsť z tábora, dostal na starosť aj skupinu strážneho oddielu vojakov Wehrmachtu, ktorí okolo tábora vytvorili mínové pole. Pri táborovej vzbure 14. októbra 1943 keď väzni vylákali do dielní SS - manov a zabili deviatich z nich narýchlo vyrobenými sekerami a nožmi, sa rozutekali do okolitých lesov. V okolí tábora boli míny, ktoré veľkú časť utečencov roztrhali. Mnohých väzňov pochytali a zavraždili narýchlo povolané posily. Útek prežilo päťdesiatosem väzňov, očitých svedkov masového vraždenia. Potom bol tábor zlikvidovaný, všetky stopy zahladené a väzni prevezení do tábora Treblinka. Po Sobibore bol Wagner prevelený na front do Talianska, kde bojoval proti talianskym partizánom (predpokladali, že padne v boji, a tak sa zbavia svedka, ktorý už moc vedel).

Gustav Wagner ale dožil konca vojny. Po druhej svetovej vojne bol Gustav Wagner odsúdený na smrť v neprítomnosti, ale podarilo sa mu ujsť spolu so starým kamarátom Franzom Stanglom. Cez Vatikán a Sýriu do Brazílie. Tu žil v pod pseudonymom Günther Mendel, kým na nátlak úradu Simona Wiesenthala nebol zatknutý 30. mája 1978 na žiadosť Izraela, Rakúska a Poľska. Žiadosť bola zamietnutá generálnym prokurátorom Brazílie. Dňa 22. júna 1979, brazílsky najvyšší súd tiež zamietol aj západonemeckú žiadosť o jeho vydanie.

V roku 1979 Wagner v rozhovore pre BBC nepreukázali žiadne výčitky svedomia za svoju činnosť v vo vyhladzovacích táboroch a poznamenal: “Bola to jednoducho práca, a vo večerných hodinách sme nikdy nediskutovali o našej práci, ale sme len pili a hrali karty“.

V októbri 1980, bol Wagner nájdený s nožom v hrudi v São Paule. Podľa jeho právnika, Wagner spáchal samovraždu. Jeho dátum úmrtia bol stanovený na 3. októbra 1980.

Štefan Rencz

Autor: cicis