Anatolij Kuzněcov

Ruský herec, Národný umelec Ruskej federatívnej republiky. Jeho otec Boris Kuznecov bol spevák a matka mala blízky vzťah k herectvu. Svojho jediného syna podporovala na ceste k umeniu. Chodil do hudobnej školy. Študent vokalista sa tu stretol s prednášajúcou z hudobnej školy Stanislavského – Ninou Smirnovovou, ktorá si všimla, že jeho talent smeruje viac k dramatickému ako k hudobnému divadlu. Poradila mu zmeniť smer, zanechať hudbu a venovať sa divadlu. V r. 1951 sa zúčastnil skúšok do divadelného VUZ-z. Uspel a začal študovať v MCHATe, ktorý absolvoval v r. 1955. Ešte ako študent debutoval v malej úlohe vo filme „Nebezpečná cesta“. V nej začala šťastná filmová cesta Kuznecova. Plavovlasý mládenček s veselými modrými očami bol zrazu na roztrhanie. Z prvých úspešných filmov sú známe „Môj priateľ Koľka“, „Ranné vlaky“, „Biele slnko púšte“ a ďalšie. V priebehu niekoľkých rokov natočil množstvo postáv a často to boli postavy vojenské: generál Petr Petrovič vo filme „Ukradnutý vlak“, generál Zacharov v „Oslobodení“, Vesnin v „Horiacom snehu“, major Moroškin v snímke „V zóne osobitného významu“ a pod. Za postavu veselého vojaka Alesa Kazanka v sovietsko-bulharskom filme „Braček“ bol ocenený striebornou medailou A. Dovženka. Ani ostatné postavy mu neboli neznáme, ako dokázal v snímkach „Predseda“, "Pozor na auto", "Jeden delikt do dôchodku", „Prémia“ a pod. Hral tiež československo-ruskom filme „Hordubal“.

Autor: mia

S menom Anatolija Borisoviča Kuznecova (nar. 31. decembra 1930 v ZSSR) sa spájajú klasické diela ruskej kinematografie ako Osud človeka (1959) a najmä Biele slnko púšte (1970), v ktorom stvárnil hlavnú rolu. Na striebornom plátne debutoval roku 1954, na konte má dnes viac ako šesťdesiat filmov a televíznych seriálov. Je známy najmä z vojnových filmov (Na vojnových cestách, Jar na Odre, Horiaci sneh). No Anatolij Kuznecov účinkoval viac ráz i v zahraničí, o čom svedčí český film Jaroslava Balíka Hordubal (1980), slovenská filmová dráma Na druhom brehu sloboda (1985) či snímka Jerzyho Kawalerowicza Prečo? (1996) Roku 1968 účinkoval vo filme Stretnutia na úsvite, pre ktorý napísal scenár podľa vlastnej divadelnej hry U seba doma. Vlani hral v dvoch ruských televíznych seriáloch Učastok a Kavaleri Morskoj zvezdy.