Nikolaj Vladimírovič Oljalin
Narodil sa 22.5.1941 v dedinke Opichalino. Z útleho detstva si pamätá vojakov, ktorý sa vracali domov po skončení vojny, často bez rúk či nôh. Spolu so svojim starším bratom sa zapísal do detského dramatického krúžku, no pri vystupovaní mával zo začiatku takú veľkú trému, že nemohol ani prehovoriť. Po skončení školy odišiel na podnet otca (bývalého frontového vojaka) do Leningradu, aby začal študovať na vojenskej akadémii. Avšak ešte pred zložením skúšok zmenil svoje rozhodnutie. V nasledujúcom roku ho prijali na Leningradský inštitút divadla, hudby a kinematografie. Po skončení štúdia v r. 1964 ho poslali do Krasnojarska, kde vzniklo Divadlo mladého diváka. Bol šikovným hercom a i z malých úloh vedel vyťažiť. A tak mal čoskoro mnoho obdivovateliek. Medzi nimi našiel aj svoju budúcu manželku Nelli, s ktorou sa po mesačnej známosti oženil. Narodili sa im 2 deti – syn Vladimír a dcéra Oľga. Ani jeden z nich nepokračoval v hereckej tradícii ich otca.
V r. 1965 Oljalin debutoval vo filme „Pristátie v hmle“ v úlohe pilota. O mladého herca začali prejavovať záujem aj ďalší režiséri ale vedenie divadla skrývalo listy, ktorými ho pozývali na natáčanie. Rovnaký osud by bol postihol aj jeho prácu na filme „Oslobodenie“, keby jedna z pracovníčok divadla nebola pomohla a neinformovala Nikolaja o pozvánke. Tento film, nakrútený režisérom Ozerovom mal ohlušujúci úspech. Jeho premiéry mali možnosť vidieť až v 115 krajinách sveta a autorský kolektív bol ocenený Leninskou prémiou. Po tomto úspechu sa presťahoval do Kijeva, kde začal pracovať v štúdiu Dovženka. Začal natáčať TV seriál „Niet cesty späť“. Za ním pokračovali ďalšie filmy s vojnovou tématikou. Zaujímavosťou je snáď, že herec, ktorého preslávili najmä úlohy frontových vojakov, sám v armáde neslúžil. Zo začiatku mu vojenskú službu odkladali kvôli štúdiu a údajne, keď mu naposledy prišiel list z posádky a jeho manželka šla požiadať o odklad kvôli narodeniu dieťaťa, tak jej povedali, že ho nechceli povolať ale udeliť mu hodnosť seržanta, pretože by bolo hanbou, keď na obrazovke ho ľudia poznajú ako majora, aby v armáde bol len obyčajným vojakom. Vďaka úspešným filmom ho začali k spolupráci pozývať aj divadelní režiséri. No Oljanin zavalený prácou odmietol dokonca aj pozvanie Olega Jefremova do Moskovského MCHTu. V 70-tych rokoch dosiahol vrchol popularity. Stvárňoval rôznorodé postavy či už v športovej dráme „Svetový chlapec“, v komédii „Podarení chlapíci“, v dobrodružnom filme „Zlatá rieka“ a pod. Za prvých 10 rokov práce natočil 18 filmov. V r. 1979 bol ocenený ako Národný umelec Ukrajiny. Spolu s úspechom pribudli i problémy. Množstvo ctiteliek, nekonečné bankety, alkohol... málo kto by odolal. Našťastie po jeho boku stála trpezlivá Nelli a našli sa aj skutoční dobrí priatelia. Jeden z nich odpravil Oljalina k špecialistovi na závislosť, ktorý Oljanina z alkoholizmu vyliečil raz a navždy. V 80-tych rokoch pokračoval v natáčaní. V priebehu 10 rokov pribudlo na jeho konte ďalších 11 filmov. Všetko sa zmenilo rozpadom ZSSR. Obrovské množstvo talentovaných hercov ostalo zrazu bez práce. V r. 1990 ešte natočil ako režisér 2 filmy a potom sa odmlčal. Nádej na zlepšenie v ňom vzbudila malá úloha v „Ruskom projekte“.
Scenár preň napísal Petr Lucik. Ten neskôr pozval Oljalina tiež k práci na svojom filme „Predmestie“. Ďalšie úlohy však za ním nenasledovali. Filmová tvorba sa už podľa Oljalina dnes nezakladá na tvorivej báze ale na materiálnej. Dnešným tvorcom už nejde tak o zážitok ako o peniaze. Problémy posledných rokov sa odrazili aj na zdraví samotného herca, ktorý musel podstúpiť vážnu operáciu. Situácia sa máličko zlepšila k dobrému až v posledných rokoch, keď v r. 2003 pracoval až na 2 projektoch – v seriáli „Totalizátor“ a v televíznom filme „Nočný dozor“.
Filmografia:
1965 Pristátie v hmle / Dni letnije
1968 Oslobodenie / Osvoboždenie
1969 Smer hlavného útoku / Napravlenie glavnogo udara
1970 Útek / Beg
1970 Niet cesty späť / Obratnoj dorogi net
1970 Stopky / Sekundomer
1971 Odvaha / Derzosť
1971 Podarení chlapíci / Džentlmeny udači
1971 Svetový chlapec / Mirovoj pareň
1971 Prilba Alexandra Macedónskeho / Šlem Alexandra Macedonskogo
1971 Idem k Tebe / Idu k Tebe
1972 Nočný motocykel / Nočnoj motocykl
1972 Dlhá cesta do krátkeho dňa / Dlinnaja doroga v korotkij deň
1973 Žriedla / Istoky
1974 Hnev / Gnev
1974 Lejak / Liveň
1974 Oceán / Okean
1975 Stratená expedícia / Propavšaja ekspedícia
1976 Šialené zlato / Bešenoje zoloto
1977 Dlh / Dolg
1977 Súboj v Tajge / Pojedinok v Tajge
1978 Priebojný človek / Probivnoj čelovek
1979 Vidím cieľ / Vižu ceľ
1979 Najlepšia cesta nášho života / Lučšaja doroga našej žizni
1981 Sindikát 2 / Sindikat 2
1981 Lodivod Petra Veľkého / Rossia molodaja
1982 Biely šaman / Belyj šaman
1983 Horúce leto v Kábule / Žarkoje leto v Kabule
1983 Legenda o kňažnej Oľge / Legenda o knjagine Oľge
1983 Štvrtý rok vojny / Šel četvvertyj god bojny
1984 Dve verzie jedného stretnutia / Dve versie odnogo stolkovenia
1984 Príď slobodný / Prichodi svobodnym
1985 Brehy v hmle / Berega v tumane
1986 V jednom živote / V odnu jedinstvennuju žizň
1987 Váš korešpodent / Vaš speciaľnyj korrespodent
1988 Ostaneme verní / Vernymi ostanemsja
1988 Na pomoc, bratia! / Na pomošč, bratcy!
1989 Pohonič a kráľ / Bindjužnik i koroľ
1990 Neostreljannaja muzika (režisér, scenár + herec)
1990 Teplaja mozaika retro u čuť-čuť (režisér, scenár + herec)
1992 Vôľa / Volja (režisér, scenár + herec)
1994 Väzenie / Tjurma
1996 Útek pred smrťou / Beg ot smerti
1998 Knieža Juraj Dolgorukij / Knjaz Jurij Dolgorukij
1998 Predmestie / Okraina
2003 Nočný dozor
2003 Totalizátor
2004 Nočný dozor / Nočnoj dozor
2005 Jesenin
Autor: mia .
