První člověk

Jedno z největších dobrodružství v lidských dějinách. A film o něm vznikl až po padesáti letech. Dramatický příběh letu Neila Armstronga na Měsíc mapuje oscarový režisér Damien Chazelle, který na oběžnou dráhu vyslal Ryana Goslinga.

Před padesáti lety se půl miliardy lidí mačkalo u televizí, aby v přímém přenosu sledovali přistání posádky Apolla 11 na Měsíci. Krátce nato pronesl astronaut Neil Armstrong slavnou větu „Je to malý krok pro člověka, obrovský skok pro lidstvo,“ a počin, který se stal možná nejodvážnější výpravou od plavby Kryštofa Kolumba, byl tímto úspěšně završen. Stejně fascinující ale byla éra, která tomuto letu předcházela, a životní příběh člověka, jenž dostal to privilegium udělat na Měsíci první „lidský“ krok.

„To, co ti lidé podstoupili, bylo v dobrém smyslu slova šílené. Létali v nesmírně křehkých strojích, čelili spoustě otázek, na něž neexistovaly odpovědi, podstupovali nezměřitelné riziko a každý jejich krok přitom sledoval celý svět. Umíte si představit, že na jednom člověku leží tak obrovské břímě?“ říká režisér Damien Chazelle.

Příběh Prvního člověka začíná v roce 1962, kdy začal pracovat jako pilot pro NASA a kdy se musel vyrovnat s osobní tragédií, smrtí dvouleté dcery na nevyléčitelnou nemoc. Pro práci, která představovala permanentní koketování se smrtí si těžko mohli v NASA vybrat vhodnějšího aspiranta. Armstrong není vesmírný kovboj, který by riziko podstupoval dobrovolně a s frajerským nadhledem, na druhou stranu ani nepanikaří v situacích, kdy mu jde o život. Jeho základním charakterovým rysem je klid. Klid ve chvíli, kdy se ve zkušebním modulu řítí k zemi volným pádem, klid, když odpovídá synovi na otázku, zda se z mise vrátí, klid ve chvíli, kdy dělá onen historický první krok. Protiváhou tomuto klidu je pak absolutní neklid jeho ženy (Claire Foy) a její vnitřní drama, s jakou prožívá jeho každý úspěch, a možnost, že se už nikdy nevrátí. „Na Neilovi je fascinující, že je pro většinu lidí záhadou. Vezměte si ten paradox – je to jeden z neslavnějších lidí v historii a víme o něm tak málo,“ říká režisér Chazelle, který se tuhle historickou „křivdu“ rozhodl napravit.

CinemArt CZ

Jedno z najväčších dobrodružstiev v dejinách ľudstva. A film o ňom vznikol až po päťdesiatich rokoch. Dramatický príbeh letu Neila Armstronga na Mesiac mapuje oscarový režisér Damien Chazelle, ktorý na obežnú dráhu vyslal Ryana Goslinga.

Pred päťdesiatimi rokmi sa pol miliarda ľudí tlačila pri televízoroch, aby v priamom prenose sledovali pristátie posádky Apolla 11 na Mesiaci. Krátko nato astronaut Neil Armstrong vyslovil slávnu vetu „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ a počin, ktorý sa stal možno najodvážnejšou výpravou od plavby Kryštofa Kolumbusa, bol týmto úspešne zakončený. Rovnako fascinujúca, bola aj éra, ktorá tomuto letu predchádzala, a životný príbeh človeka, ktorý dostal to privilégium urobiť na Mesiaci prvý „ľudský“ krok.

„To, čo títo ľudia podstúpili, bolo v dobrom zmysle slova šialené. Lietali v nesmierne krehkých strojoch, čelili mnohým otázkam, na ktoré neexistovali odpovede, podstupovali enormné riziko a každý ich krok pritom sledoval celý svet. Viete si predstaviť, že na jednom človeku leží také obrovské bremeno?“ hovorí režisér Damien Chazelle.

Príbeh Prvého človeka začína v roku 1962, keď Niel Armstrong začal pracovať ako pilot pre NASA a kedy sa musel vyrovnať s osobnou tragédiou, smrťou dvojročnej dcéry na nevyliečiteľnú chorobu. Pre prácu, ktorá predstavovala permanentné dotyky so smrťou si ťažko mohli v NASA vybrať vhodnejšieho kandidáta. Armstrong nie je vesmírny kovboj, ktorý by riziko podstupoval dobrovoľne a s frajerským nadhľadom, na druhú stranu ani nepanikári v situáciách, keď mu ide o život. Jeho základným charakterovým rysom je pokoj. Pokoj vo chvíli, keď sa v skúšobnom module rúti k zemi voľným pádom, pokoj, keď odpovedá synovi na otázku, či sa z misie vráti späť, pokoj vo chvíli, keď robí onen historicky prvý krok. Protiváhou tomuto pokoju je absolútny stres jeho ženy (Claire Foy) a jej vnútorné drama, s akou prežíva jeho každý úspech, a možnosť, že sa už nikdy nevráti. „Na Neilovi je fascinujúce, že je pre väčšinu ľudí záhadou. Zoberte si ten paradox – je to jeden z najslávnejších ľudí v histórii a vieme o ňom tak málo,“ hovorí režisér Chazelle, ktorý sa túto historickou „krivdu“ rozhodol napraviť.

CinemArt SK

Prežite prvú neuveriteľnú výpravu pozemšťanov na Mesiac. A spoznajte život prvého človeka, ktorý vstúpil na jeho povrch. Neil Alden Armstrong, americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, je jeden z najslávnejších ľudí v histórii, ale vieme o ňom málo. Tento film, ocenený Oscarom za vizuálne efekty, ponúka pohľad do jeho súkromia. Strhujúci životopisný príbeh astronauta Neila Armstronga, pre ktorého bol let na Mesiac jedným zo spôsobov, ako sa vyrovnať s veľkou osobnou tragédiou. Vydať sa na životu nebezpečnú vesmírnu misiu môže byť menej desivé, než čeliť svojmu osudu dole na Zemi. Prvú úspešnú misiu Apolla a slávny astronautov krok na Mesiaci sprevádzala smrť jeho dvojročnej dcéry, strata mnohých priateľov a manželská kríza. Pred päťdesiatimi rokmi sa polmiliarda ľudí tlačila pri televízoroch, aby v priamom prenose sledovala pristátie posádky Apolla 11 na Mesiaci. Krátko nato astronaut Neil Armstrong vyslovil slávnu vetu „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ a misia, ktorá bola najodvážnejšou výpravou od plavby Krištofa Kolumba, sa týmto úspešne zavŕšila. Rovnako fascinujúca bola aj éra, ktorá tomuto letu predchádzala, a životný príbeh človeka, ktorý získal privilégium urobiť na Mesiaci prvý „ľudský“ krok. Príbeh sa začína v roku 1962, keď Neil Armstrong začal pracovať ako pilot pre NASA a musel sa vyrovnať s osobnou tragédiou, smrťou dvojročnej dcéry po nevyliečiteľnej chorobe. Pre prácu, ktorá predstavovala permanentné dotyky so smrťou, si ťažko mohli v NASA vybrať vhodnejšieho kandidáta. Armstrong nie je vesmírny kovboj, ktorý by riziko podstupoval dobrovoľne a s frajerským nadhľadom, na druhej strane ani nepanikári v situáciách, keď mu ide o život. Jeho základným charakterovým rysom je pokoj. Pokoj vo chvíli, keď sa v skúšobnom module rúti k zemi voľným pádom, pokoj, keď odpovedá synovi na otázku, či sa z misie vráti späť, pokoj vo chvíli, keď robí onen historicky prvý krok. Protiváhou tomuto pokoju je absolútny stres jeho ženy Janet a jej vnútorné rozpoloženie, s akým prežíva jeho úspechy alebo pripúšťa možnosť, že sa už nikdy nevráti.

Zdroj: TV JOJ