Motorband: Restart

Znova a znova
Začneme kapelou. Motorband   viem, že existoval, niečo   som počul, ale tá hudba   prosto mi nič nehovorí.   Tento ten náš, respektíve   český klasický   bigbít/metal je podľa mňa   akýsi preceňovaný. Ono   chvíľami mi to prišlo ako   taký druholigový Helloween.   Ale na druhej strane už vtedy   začali povstávať skutočne   elitné metalové kapely ako   Torr (ja osobne nedám   dopustiť ne nesmrteľné   krásne zvrátené   "Chcípni o kus   dál") a potom prišli aj   legendy ako Root (také   "Hell Symphony" je   unikát svetového formátu).   Toto už bola iná liga, a   preto som tieto ostatné   bigbítove titanicy, citrony,   vitacity, motorbandy nikdy   nejako nepochopil. A tento   dokument krásne ukazuje   prečo Motorband nikdy   neprerazil. Hlavnému mozgu   kapely nikdy nechýbala   výdrž a úsilie, na druhej   strane mnoho strašných   rozhodnutí, niekedy   nepochopiteľných, a tiež   personálnych rošád, dosť   nepochopiteľných si vybralo   svoje. No ale to ku kapele.   Teraz k filmu. Dokumentu. Ak   by som mal hodnotiť snímok,   tak musím hodnotiť vysoko.   Normálne ma to bavilo. Hneď   na začiatku to rozprávanie   rôznych muzikantov. Rôzne   postrehy, spomínanie,   priblíženie tej doby. Potom   spracovanie toho príbehu   jednej kapely, ktorá to mala   dobre rozbehnuté, ale   nakoniec sa vždy niečo   pokazilo a zabránilo v   rozletu. Pekne tu poukazuje na   okolnosti a príčiny a   mnohokrát to bolo poučné a   zaujímavé. To, že Libor   Matejíček je pracant a   "dríč" je jasné.   A človek mu aj fandil. Hlavne   tie personálne výmeny asi   nemyslel zle, v tom momente sa   mu to asi javilo ako super   nápad, alebo že to kapelu   posunie ďalej, ale nakoniec   to nevyšlo podľa predstáv.   Aj tu výmenu manažéra som   tiež nejako nepochopil. A   zhodnotenie snímku. Ako   dokument nahraný, zahraný,   spracovaný, je ale fakt na   úrovni. Bavil, dosť mi   rozšíril obzory o vtedajšej   hudobnej scéne, plus bonus   zaujímavý príbeh brata   bubeníka Kabátu Hurvajsa. No   a na záver môj názor prečo   to Motorband nikdy nedotiahol   na vrchol. Pepa Vojtek to   naznačil. Je síce pekné, ak   drieš, ale ak to nemáš v   srdci, tak to nejde. Muzika   musí byť prirodzená a   živelná. Profesionalita,   prílišná dogma a pravidlá   zabíjajú kreativitu a tým   pádom aj hudbu samotnú.   Názorný príklad. Zoberte si   Tři Sestry. Nie je to nejako   umelecky vysoko, ani muzikanti   dokonalí, skôr prča, ako   seriózne to sa brať nedá   vážne, ale napodiv, počúva   sa to skvele, baví to, je to   chytľavé. Motorband je   profesionálne zahrané,   muzikanti skvelí a odnášate   si z ich posluchu... nič,   nuda