Jeden svět
ohodnotit

Jarmark marnosti

Vanity Fair

Další název:
Trh márnosti (SK)
Rok:
2004
Délka:
141 minut
Premiéra v ČR:
14.4.2005
„Láska a válka jsou jako dvě sestry – schopné všeho a přece tak jiné...“
Popis / Obsah / Info k filmu Jarmark marnosti
Becky Sharpová je dcera chudého malíře a sní o bohaté budoucnosti. Má všechno, co ji předurčuje ke šťastnému životu a úspěchu ve společnosti: mládí, krásu, atraktivitu, inteligenci, vtip i dostatečnou dávku drzosti. Chybí jí jen jedno - dobrý původ. Jenomže v Anglii počátku 19. století na něm záleží nejvíc. Becky se nechává najmout jako guvernantka do rodiny poněkud výstředního sira Pitta Crawleyho. Tam se seznámí s jeho mladším synem Rawdonem a spřátelí se s panovačnou tetou Mathildou. Po nějaké době si Rawdona tajně vezme. Ze začátku jsou plni optimismu, a ačkoliv je Rawdon vyděděn, žijí si na velmi vysoké úrovni. Její protiváhou je Amélie Sedleyová, pasivní a sentimentální dívka ze zámožné rodiny. Obě jsou ochotné udělat vše proto, aby se staly součástí nejvyšší společenské elity.

Zdroj: Nova


oficiální text distributora

Popis / Obsah / Info k filmu Jarmark marnosti
Tak trochu pokus o literárne preklenutie

V rokoch 1846-47 začal ako mesačný seriál vychádzať román Williama Makepeacea Thackerayho Trh márnosti. Thackeray bol syn obchodníka, narodil sa v Kalkate. Nečudo, že si v Trhu márnivosti doslova zgustol na povrchnosti a pozérstve súdobej anglickej šľachty, ktorá sa zubami nechtami snažila zachovať dojem bohatstva a úspechu a s opovrhnutím hľadela na stále bohatších obchodníkov bez titulu. Trh márnosti je zasadený do začiatku 19. storočia, orientačným okamžikom je útek z Elby a následný pád Napoleona Bonaparte. Aj napriek tomu, že Trh márnosti bol uvádzaný ako „román bez hrdinu“, možno v ňom nájsť ústrednú postavu – ambicióznu „skialpinistku po spoločenskom rebríčku“ Becky Sharpovú, ktorá sa z dcéry chudobného maliara a opernej speváčky prepracuje až do „najlepšej“ londýnskej spoločnosti. Samotné označenie „román bez hrdinu“ je možné chápať dvojako: po prvé, že z množstva postáv, ktoré tvoria hybateľov deja a dotvárajú obraz zúfalstva anglickej šľachty, nie je možné jednoznačne určiť hrdinu – hlavnú postavu; po druhé, že za hlavnú postavu je síce možné označiť Becky Sharp, ale rozhodne o nej nemožno hovoriť ako o hrdinke v klasickom význame – chudobnom dievčati, ktoré nevypočítavou dobrotou srdca našlo lásku svojho života, náhodou veľmi bohatého šľachtica.

Témou podobná, ale časovo predchádzajúca je tvorba Jane Austenovej, ktorá by sa tiež mohla tešiť viacerým sfilmovaniam. Na rozdiel od Thackerayho však hrdinky Austenovej románov nie sú kalkulujúce mrchy, a keď sa u nich objaví náznak špekulácie (Emma), dostanú aspoň symbolickú školu života. Navyše, nespomínam si, že by niektorá z Austenovej hrdiniek išla vyslovene po peniazoch a postavení – snáď preto, že (zvyčajne) aspoň jedným disponovala. Čo ale Thackerayho a Austenovú zbližuje je vykreslenie pomerov spoločnosti: vzťahy medzi šľachtou rôznych majetkových sfér, pády a vzostupy rodov, vyporiadavanie sa so situáciou – takmer vždy ale ako vedľajší element histórie jednej dvoch postáv, resp. jednej – dvoch rodín. Stačí, ak sa prizriete filmu Anga Lee Rozum a cit (1995), ale aj Emma, Pýcha a predsudok, Manfield Park, ktoré boli už viackrát sfilmované.





Druhý tvorca, ktorého mne osobne Trh márnosti evokoval je ruský klasik Lev Nikolajevič Tolstoj a jeho epopeja Vojna a mier, rovnako sledujúca osudy rodín a vzťahy, tentokrát ruskej, spoločnosti na pozadí napoleonských výbojov. Sústredí sa však na menší okruh postáv ako reprezentantov ruskej šľachty. Napoleonský vpád do Francúzska v Trhu márnosti je ale len vedľajšou líniou. Napoleonská výprava do Ruska zohráva v Tolstého románe omnoho väčšiu rolu.

Spoločné pre všetkých autorov, okrem viacerých filmových spracovaní ich diel je fakt, že stavajú na určitom spoločensko-historickom pozadí, zachytávajú ho pomerne presne, a navyše, rozpracúvajú súbežne viacero postáv, aj vo viacerých príbehových líniách. Kombinácia uvedených spôsobuje, že pre potreby filmu sú často krátené, upravované, zjednodušované. Na tom nie je nič neobvyklé. Stáva sa ale, že pre snahu dať z knihy čo najviac, film utrpí presýtenosťou postáv, „akcie“, vzťahov. V zásade „klasické“ chyby adaptácií nielenže zmenia ducha knihy, ale stáva sa, že ho stratia a miesto mozaiky ponúknu črepiny na lopáriku. A v prípade Trhu márnosti je príležitostí až až. Dôsledkom je zmätok vo vzťahoch, postavách, motívoch. To, čo bolo charakteristické, alebo mohlo napomôcť budovaniu filmu, vniesť zaujímavú zápletku alebo zvrat, zdôrazniť úbohé maniere postáv, je buď opomenuté, len chabo naznačené lebo stratené. Naopak, zvýraznené sú momenty, ktoré pokojne mohli ostať opomenuté.

Snáď tak trochu viac o filme

Ako už bolo povedané, Trh márnosti je obrazom anglickej šľachty, toho, kto všetko sa za šľachtica označoval a kto sa ním chcel stať, ako aj toho, aké prostriedky k tomu použil. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že v 19. storočí už veselo prekvitali koloniálno – obchodné vzťahy s Indiou a táto zem bola akýmsi módnym trendom. V tomto období vstupuje do spoločnosti mladá Becky Sharp (Reese Witherspoon), dcéra chudobného maliara, guvernantka, ktorá sa cez svoj šarm ambiciózne štverá po spoločenskom rebríčku nahor. Trochu protikladne ku nej pôsobí romanticky naivná kamarátka zo štúdií, Amelia Sedley (Romola Garai), pochádzajúca z rodiny s titulom. Následne sa, vďaka nim dvom, dostávame do sveta podivných stvorení: či už je to Ameliina rodina, rodina sira Pitta Crawleyho (Bob Hoskins), v ktorej Becky započne svoju kariéru guvernantky, tetičky, synovci, úplne cudzí ľudia z kategórie crème de la crème. Úprimne, miestami je veľmi ťažké sa v postavách a deji orientovať, najmä si rýchlo uvedomiť, v koho sídle/dome sa práve nachádzame, kto je koho príbuzný a či vôbec, kto je kto.

V orientácii postavami a vzťahmi sa nedá spoľahnúť ani na výstrelky postáv, alebo ich „bežné úchylky“, pokiaľ postavu nehrá herec známejšej vizáže. Prvou a základnou výčitkou z mojej strany je úplné zanedbanie akejkoľvek kresby postáv – teda elementu, na ktorom román staval. Nemajú žiadnu osobnosť, ich „charakter“ sa prejavuje jednorazovými akciami, možno jednou – dvoma scénami, navyše dosť doslovnými a prvoplánovými. Žiaľ, podanie tajného lístku, „stoličky stoličky hýbte sa“ na uvítanie Becky do vyššej spoločnosti, krátke slovné „prestrelky“ a komentáre ad hoc, nikdy nenahradia POSTAVU. Z takto zvolenej prezentácie účastníkov deja pramení aj moja druhá výčitka: nevhodný výber scén dôležitých pre film. Mám dojem, že „román bez hrdinu“ si scenáristi vyložili ako „román s veľa hrdinami“ a rozhodli sa vtlačiť vo filme priestor pre každého, až film narástol do dĺžky od 137 min. do 144 min. (záleží od zdroja). Viaceré scény sú pritom zbytočné: viaceré prestrihy do Indie, kde občasne žije Ameliin brat Jos (Tony Maudsley) a neskôr aj jej tajný nápadník William Dobbin (Rhys Ifans), večera u markíza Steyna (Gabriel Byrne), pobyt v Belgicku a zdôrazňovanie napoleonských vojen vôbec. Naopak, čo by mohlo byť zaujímavé, je vzťah markíza Steyna, obrazov Beckynho otca, ale najmä Becky samotnej. Tak ako viacero ďalších vzťahov, je aj tento len naznačený, ale necharakterizovaný a de facto ostáva nezaujímavý. A je to práve markíz Steyne, kto viackrát kryje Beckyn chrbát.



Smutné je, že o postave nemožno hovoriť ani v prípade Becky Sharp a nie je to len vinou jej hlavnej predstaviteľky. Totiž, zarovno ostatnými postavami má momenty, v ktorých si uvedomíte, že je to vlastne mrcha, kalkulačka, inteligentná – trochu ako Scarlett O´Hara, len nepoučiteľná, jednoducho: mrcha s milou tváričkou forever. Inak ostáva len pešiakom, jednou z mnohých. V konečnom dôsledku tak zostala, v rámci danej hladiny, najzaujímavejšou figúrou tetička Crawleyová a jej fascinácia tajnými útekmi a nerovnými manželstvami; pravdaže, len na papieri a nie v reálnom živote. Scenáristom sa navyše, najmä v druhej polovici filmu, podarilo utrafiť úžasne knižne patetické repliky, nad ktorými by ste sa možno pousmiali v knihe a zapadli by do archaickejšieho jazyka. Vo filme, aj napriek dobovému slovníku, vyznievajú smiešne.

Zvažujem, či budem naivne veriť, že za neherectvo hercov, až na jednu výnimku, zodpovedajú mizerne napísané a rozvrhnuté postavy. Žiaľ, nie je to tak. Spomenutou výnimkou je Gabriel Byrne ako sprvoti záhadný markíz Steyne – zjavujúci sa v Beckynom živote a podávajúci pomocnú ruku (nie celkom nezištne). Je to jednak sila jeho osobnosti, jeho zjav, minimalistický a pritom výrečný prejav. O zvyšku obsadenia možno povedať, že vedia nasadiť zaujímavé tváre v momentne, keď sú k tomu okolnosťami (a občas režisérkou) prinútení. Inak sa na plátne skôr nachádzajú, obdobne ako ich postavy v deji. Jonathan Rhys-Meyers, Rhys Ifans, Bob Hoskins, Jim Broadbent. Každý mal svoju chvíľku, kedy skutočne prejavili aj druhý výraz tváre, druhú sadu gest. Kráľovnou všetkých ale bola, je a bude Reese Witherspoon. Jej jediným kladom je fakt, že je zaujímavá tvárička a dokáže žmurkať asi troma spôsobmi. Páni možno ocenia strih korzetu. To je asi všetko. Rozhodne nie je cítiť ani len náznak úprimnej snahy dostať sa medzi ľudí, ktorých de facto nenávidí, len aby im dokázala, že je rovnako dobrá, ak nie lepšia ako oni. Nie je tam ani proklamované „svojím spôsobom som ťa milovala“ adresované Crawleymu. Rýchlo zabudnete na vetu, ktorá ju ako-tak mala charakterizovať: „Aj ja by som bola dobrá žena mať 5.000 ročne.“ Miestami nezvláda ani „tváričku anjelika“, čo nie je práve najlepšia vizitka. Úprimne, oveľa viac hereckého talentu prejavila vo Veľmi nebezpečných známostiach alebo v Pravej blondínke. Úlohu sprievodcu povrchnosťou a pretvárkou vyšších kruhov Anglicka na plnej čiare nezvládla.



Prvoplánové klišé presahuje do hudby a úplne nádherne do kostýmov. Asi každá z postáv má svoj vlastný motív, pričom vo filme neexistuje hlavný motív, ktorý by pôsobil aspoň trochu zjednocujúco. Až na indické vplyvy, ktoré nemožno nepostrehnúť, je nevýrazná a nefunkčná. Podobne, ako majú postavy svojich pár tónov, majú v „kľúčových“ situáciách to správne farebné ladenie. Príklad za všetky: na večierku u markíza Steyna, kde sa má s konečnou platnosťou ukázať, či Becky zvládne vstup do vyššej spoločnosti – medzi ženy, sú všetky prítomné dámy odeté v bielych, resp. krémových šatách s decentným červeným zdobením; Becky v čiernych zdobených šatách - doslova čierna ovca. Čo tak zostáva hlavným pozitívom je to, čo robí film filmom. Kamera. Film ako médium je síce o zobrazovaní, ale je vhodnejšie, keď je čo zobraziť.

Ako to s Trhom márnosti vyzerá ako s celkom? Dej, ktorý sa hrá na zaujímavý, ale priskoro sa stáva otravným, zdĺhavým a trápnym. Herci, ktorí figurujú ako kulisy, scenár, ktorý nefunguje, réžia, ktorá si s daným nevedela poradiť, asi sa ani nesnažila a zbytočne akcentovala indické. Určite, nájdu sa scény, ktoré zaujmú; našla som ich aj ja. Vyše dvojhodinovú stopáž ale ani jeden z uvedených faktorov, ani vo svojich lepších momentoch, nemá šancu utiahnuť. Výsmešná, kritická mozaika tak skončila ako zoskupenie postavičiek, prechádzajúcich večerami, večierkami, chudobou a inými problémami. Dej žiadny, zápletky žiadne, postavy žiadne. Čo poteší, je posledný prestrih do Indie.
Kristína Aschenbrennerová, kinema.sk


oficiální text distributora

Popis / Obsah / Info k filmu Jarmark marnosti
Indická režisérka Mira Nairová se prosadila sociálně laděným příběhem z chudinského prostředí Salaam Bombay (1988) a poté nalezla zázemí v poklidných vodách hollywoodské kinematografie. Její nový snímek Jarmark marnosti je další filmovou verzí stejnojmenného literárního díla (1847-48), patřícího k nejznámějším anglosaským knihám devatenáctého století. Spisovatel William Makepeace Thackeray (1811-1863) ve svém „románu bez hrdiny“ zachytil s notným ironickým nádechem příběh společenského vzestupu dívky z chudých poměrů, která se díky své inteligenci a bezskrupulóznosti dokáže „vyšvihnout“. Současní filmaři však otupili autorův hrot a změnili charakterizaci protagonistky. Becky Sharpová je v jejich podání sympatickou mladou ženou, která se dobře orientuje ve společenských pravidlech a která dokáže okouzlit i povýšené aristokraty. Její cesta za štěstím však není jednoduchá; nakonec Becky po mnoha peripetiích odjíždí s novým mužem do Indie. S jejím příběhem souvisí i osud její povahově odlišné přítelkyně Amálie Sedleyové. Děj se odehrává zhruba od desátých do třicátých let devatenáctého století. Jeho těžištěm je Británie, ale důležitou roli hraje epizoda z Bruselu v roce 1815, spojená s bitvou u Waterloo; závěrečná část se odvíjí v Baden Badenu a epilog pak v Indii. Souvislost s režisérčinou rodnou zemí, v níž se ostatně narodil i Thackeray, je jen velmi volná a vztahuje se především k britské koloniální tradici. Nairová natočila jen akademickou adaptaci s pečlivě propracovanou a vizuálně působivou dobovou atmosférou a s vystižením individuálních charakterů, zastupujících různé společenské postoje. - Velkou příležitost dostala Reese Witherspoonová, známá dosud spíše jen jako Pravá blondýnka. – Thackerayův román se dočkal pěti adaptací již v němé éře, po nichž následovaly zvukový přepis (a první celovečerní tříbarevný Technicolor) Roubena Mamouliana Trh marnosti (1935, Becky Sharp) a tři britské TV seriály.
Tomáš Bartošek, Filmový přehled 2005/5


Popis / Obsah / Info k filmu Jarmark marnosti
Indická režisérka Mira Nair (studovala divadlo a sociologii) je u nás známá například snímky Bouřlivá svatba, Kámasútra či Salaam Bombai. Film Jarmark marnosti však představuje tu část tvorby, která tematicky nenavazuje na její kořeny. Hudební historické drama se odehrává na sklonku napoleonských válek a je humorně ironickým pohledem na anglickou společnost. Příběh se soustředí na osudy dvou dívek. Becky Sharp je chytrá a ambiciózní dcera druhořadého malíře a francouzské tanečnice, Amelie Sedley je zas naivní a ne moc bystrá dcera londýnského burzovního makléře. Becky i Amelie jsou ochotné udělat vše proto, aby se staly součástí nejvyšší společenské elity. Snímek, za nějž byla režisérka nominována na Zlatého lva na MFF v Benátkách, vznikl podle světoznámé novely Williama Makepeaceho, již do podoby filmového scénáře přepsal Julian Fellowes, držitel nominace na Oscara za scénář k Altmanovu filmu Gosford Park.
Kino AERO


Nový publicista:
Nelíbí se vám tento obsah? Chcete napsat lepší? Tak neváhejte a klidně napište


Hodnocení:n12345678910
Český lev Oscar

Filmová databáze v číslech

Filmů: 190269
Osobností: 697369
Fotografií: 762965
Plakátů: 375673
Obsahů a biografií: 177910

Poslední komentáře

The Boondocks (2005) [TV seriál]

Ja nepráskam

The Boondocks
Je to úplne iný seriál,   aké poznáme a jeden z   najzvláštnejších. Ťažko   ho uchopiť, lebo je to aj   sociálna kritika, aj   komédia, aj více >

Autor: volam.sa.pistik | Hodnocení: 8 / 10

Amazing Spider-Man (2012)

Za mě lepší net ten první

Amazing Spider-Man
Já mám prostě tohohle   Spider-mana raději než toho   původního od Raimiho. To   jméno píšu skoro určitě   špatně, tak se omlouvám,   nechce se více >

Autor: majkronyk | Hodnocení: 8 / 10

Bylo to o nacistech (2008) [TV e...

Bylo to o nacistech
Solidní díl, s dobrejma   vtípkama a scénkama, ale   hlavně tam je můj oblíbenec   Herb a ten to svejma   hláškama zvedá vejš:-)

Autor: FLA | Hodnocení: 8 / 10

Jack Rozparovač (1988) [TV film]

Jack Rozparovač
Z mého pohledu je tahle více   než tříhodinová televizní   koprodukce opravdu   vynikající. Režisér a   scenárista v jedné osobě   David Wickes více >

Autor: klasifikátor | Hodnocení: 8 / 10

Na místě činu: Zmizení v hotelu ...

Na místě činu: Zmizení v hotelu Cecil
Dokument plný otázek,   podezřelých a také lidí,   kteří se snaží přijít na   to, co se vlastně Elise   stalo. Případ, ze kterého   mrazí!

Autor: veverka-zrzka | Hodnocení: 7 / 10