Neviňátka

Trochu slabší sci-fi horor s malémi dětmi   kteří mají jaké si nadpřirozené schopnosti a   dokáží ovládat okolí myšlenkami ,tak jsem to   alespoň pochopil já,vizuálně hodně   slabé,něktéré scény působí brutálnějc   snad proto že je provádí malé děti,zabití   kočky nebo když nechává malí chlapec umřít   svojí matku.

  
To je krásný příklad toho, co nemám   rád. Nevím, zda dát plný počet nebo čistou   nulu. Děti to zahrály skvěle, má to perfektní   „hudbu“, a kamera si občas pohraje. Na druhou   stránku je to strašně pomalé a roztahané.   Musím přiznat, že jsem se místy nudil. Takže   dám čistý průměr a je to.  
Ještě bych   rád dodal, že to, co je někde uvedeno jako   chyba chybou není. Je to tak natočeno úmyslně,   stejně jako některé další záběry z pohledu   děvčátka Aishy.  
 

 

Prečo by sme aj u nás doma nemohli mať to, čo   majú v Amerike ?! - povedal si možno Eskil Vogt,   a tak nám ponúkol snímok o štyroch deckách s   nadprirodzenými a nadzmyslovými schopnosťami,   žijúcich na jednom nórskom sídlisku u lesa.   Dajme na bok fakt, že odvtedy, ako sa istá   Carrie Whiteová stala hlavnou hviezdou večera na   istom pamätnom maturitnom plese, už uplynulo   veľa času, a toto námetové ložisko filmárski   kolegovia spoza Veľkej mláky vyťažili viac   než dôkladne - Príbeh o deťoch, ktoré   objavujú, testujú, a využívajú svoje   "dary" (no nedokážu ešte celkom   presne rozlišovať hranicu medzi dobrom a zlom, a   neuvedomujú si následky svojich činov), ešte   stále dokáže upútať - obzvlášť, ak je   zasadený do iného kultúrneho prostredia, kde   tamojší tvorcovia nemajú problém tnúť do   živého, a do svojich diel vkladať aj nejakú   tú pridanú hodnotu - no za takýchto okolností   by sa dalo čakať, že sekundárna sociologická   sonda do súčasného stavu severskej spoločnosti   zájde o čosi hlbšie, než len do toho, že tie   deti vyrastajú v neúplnych rodinách len so   svojími matkami, alebo, že multi-etnickú tenziu   tu zosobňuje len jeden plavovlasý výrastok na   ihrisku (večná sláva klišé !), ktorý je -   podľa očakávania - náležite vytrestaný,   zatiaľ čo inak sa tu predostiera harmonická   pohodička plná vzájomnej tolerancie, kde lev   vylihuje vedľa baránka ... Stopáž je zbytočne   našponovaná, malí herci hrajú podľa svojich   schopností a možností (ktoré - povedzme si   otvorene - nie sú ktovieako širokospektrálne),   a odchovancov obdobných filmov z americkej   produkcie zrejme značne sklame aj samotný   záver, keďže žiadne vizuálne ohromujúce, a   emočne ochromujúce dramatické završenie sa v   ňom nekoná, a namiesto úžasných kúskov z   oblasti telekinézy (a teda aj z oblasi   špeciálnych filmových efektov) prichádza len   čerenie vlniek na vodnej ploche a upadnutie do   limba, pričom celá koncovka vyšumí akosi do   stratena ... Severskú kinematografiu mám rád,   no ak už je reč o mladých jedincoch,   obdarených nadprirodzeným potenciálom v   škandinávskych reáliách, tak tieto   koprodukčné Neviniatka ma oslovili podstatne   menej, než ako sa to podarilo slečne Thelme   spred piatich rokov, kde spoluautorom scenára bol   paradoxne aj sám Vogt.