Chuť cementu

Zatiaľ čo sýrski stavební robotníci v Bejrúte stavajú mrakodrap, ich vlastné domy čelia ťažkému ostreľovaniu. Libanonská občianska vojna sa skončila, no sýrska vyčíňa ďalej. Pracovníci sú na stavenisku v podstate zamknutí. Keďže libanonská vláda vyhlásila pre všetkých sýrskych utečencov zákaz nočného vychádzania, po siedmej večer ho nesmú opustiť. Jediným kontaktom s vonkajším svetom je pre stavbárov diera, cez ktorú každé ráno vyliezajú von, aby mohli začať nový pracovný deň. Odrezaní od svojej vlasti sa každú noc zhromažďujú okolo malého televízora, v ktorom sledujú najnovšie správy zo Sýrie. Hoci ich sužuje trápenie a úzkosť, ako aj odopretie základných ľudských a pracovných práv, stále živia nádej na iný život. Kalthoumov počin na pomedzí filmovej esejistiky a poézie je kinematograficky pôsobivou a zároveň nesmierne osobnou výpoveďou o živote v exile, ktorou potvrdzuje povesť jedného z najosobitejších mladých filmárov svojho regiónu.
Medzinárodný filmový festival Bratislava 2017

Poetický dokument je elegií za Blízký východ, kde se beton přelévá po regionu s tím, jak stále znovu povstávají budovy ničené válečným běsněním. Vůně a chuť cementu jsou pro vypravěče zároveň vzpomínkou na otce, odjíždějícího za prací do sousední země, i děsivým zpřítomněním devastovaného domova.
MFDF Jihlava 2017