Dracula: Příběh lásky

Bessonov Dracula sa nevyhne porovnávaniu s Coppolovým Draculom, a pokiaľ ide o vernosť k stokerovskej predlohe, tak tu bessonovská adaptácia pôsobí skôr ako šaráda, čo potvrdzujú aj občasné náznaky humoru. Do toho pozmenené dejové linky, namiesto Londýna Paríž, namiesto lekára kňaz, namiesto sexuchtivých Draculových neviest oživlé kamenné chrliče ako z potterovskej fantasy rozprávky ... a čo sa týka Vladovej práce s mečom, tak tá pripomínala skôr zručnosti japonského ninju, než stredovekého valašského kniežaťa ... Výprava ušla (hoci na môj vkus dosť počítačovo generovaná), na kostýmoch sa nešetrilo (ani na tom vyčačkanom brnení), emotívne vzplanutia ale neúčinkovali tak, ako by z anotácie mali, herecké obsadenie ma nijako zvlášť nenadchlo, a hudba Dannyho Elfmana tomu dodávala istú patinu vznešenosti. Ak to teda zhrniem - Niekomu sa takéto akčnejšie, a snáď aj zábavnejšie ladenie možno bude celkom páčiť; ja však preferujem, keď sa klasika podáva klasickým spôsobom.