Dark Star 1
Zabriskie Point (1970) je v   poradí druhým z troch   anglicky hovoriacich diel   Michelangela Antonioniho   natočených pre M-G-M. Po   veľkom úspechu Zväčšeniny   (1966), odohrávajúcej sa v   prostredí swingujúceho   Londýna, mu producent Carlo   Ponti navrhol natočiť film o   Japonsku. Michelangelo letel   do Tokya cez USA. Po krátkom   čase strávenom v krajine   vychádzajúceho slnka sa   rozhodol vrátiť späť do   Spojených štátov,   samozrejme s kamerou v ruke.   Táto krajina ho nesmierne   zaujala v pozitívnom i   negatívnom zmysle. Počas   svojho cestovania si získal   priateľov medzi vrchnými   členmi radikálneho   černošského hnutia Čierni   Panteri; bol účastníkom   študentských   demonštrácií, kde zočil   akej brutality sa   dopúšťajú policajné   jednotky na rebelantskej   inteligencii. Dokonca sa   dopočul o jednom   „hippíkovi“, čo si   prenajal lietadlo, pomaľoval   ho heslami o láske, mieri,   vojne a spokojne odletel.   Všetky zážitky si počas   ciest zapisoval, a tak vznikol   námet na film Zabriskie   Point. (Zabriskie Point je   názov vrcholu v Death Valley   National Parku na okraji   Funeral Mountains.)
Michelangelo tu v plnej   miere aplikoval svoj štýl   založený na improvizácii,   častých zmenách pri tvorbe   scenára i zmenách pri   natáčaní jednotlivých   scén podľa momentálnych   nápadov či inšpirácií.   Až na niekoľkých   talianskych členov štábu,   neboli rutinéri z Hollywoodu   na takýto druh práce vôbec   zvyknutý, čo ich často   privádzalo do rozpakov   vedúcim až k averzii. 58   ročný režisér bol na   vrchole svojich síl.
Zabriskie Point vybočuje   z dovtedajšej Antonioniovej   tvorby, pretože je výrazne   lyricky štylizovaný.   Lyrickému ladeniu sa   podriaďuje hlavne vedenie   kamery, ktorá políčko po   políčku vytvára špičkové   fotografie (viď napr. scénu   s lietadlom). Časté letecké   zábery či veľké celky   prírody vyjadrujú obrovský   záujem a režisérov úžas   nad fotogenickým a   výtvarným potenciálom   americkej krajiny. Dej filmu   je zasadený do Los Angeles,   Arizony a Death Valley.   Krajina tu vystupuje v oveľa   podstatnejšej miere ako   napríklad v Červenej   pustatine, Výkriku či   Zväčšenine. Púšť splýva   s postavami a stáva sa jednou   z hlavných predstaviteliek.   Nekonečná púšť, schopná   všetko ukryť, na všetko   zabudnúť, od všetkého   uniknúť... „Místa jsou   vždycky důležitá, ale   příběh Zvětšeniny by se   mohl odehrávat kdekoliv,   zatímco Zabriskie Point je   film o USA. Pravou hrdinkou   filmu je Amerika. Postavy jsou   jen záminka… Zvětšeninu   jsem v přípravném stádiu   začal tvořit mimo Anglii a   teprve tam jsem našel náplň   pro své téma, kdežto   Zabriskie Point vznikl přímo   a celý v USA, byl vlastně   vytvářen den po dni, tak jak   jsem se setkával s různými   událostmi a lidskými osudy.   Utvářel se tedy bez   dlouhých příprav.“
Podobne ako sa mu vo   Zväčšenine podarilo   zachytiť ducha mladého   swingujúceho Londýna, tak i   tu predložil obraz mladého   amerického ducha   protestujúceho proti   establishmentu. Obdobie   Studenej vojny vedúce ku   militantnej intervencii vo   Vietname; konzervatívne   sociálne a politické normy   presahujúce z päťdesiatych   rokov... Antonioni diváka   hneď v úvode uvádza do deja   politickej debaty   revolucionárskej mládeže,   ktorá už viac nedokáže   trpieť militantné výpady   vlastnej krajiny. Exportná   vojnová politika presiakla i   vnútroštátne, keď vláda   nedokázala upustiť ani od   militantných zásahov v srdci   krajiny. Obdobie vzniku Novej   ľavice, Anti-vojnového   hnutia, Hnutia slobodného   vyjadrovania (vychádzalo z   Hnutia ľudských práv) i   Hnutia za práva žien   prinášalo obrovské zmeny,   len ťažko pochopiteľné pre   vládu, ktorá sa silou mocou   snažila stlmiť akékoľvek   náznaky namierené proti nej.   Režisér oproti predošlému   dielu, kde vystupoval len v   polohe pozorovateľa, prijíma   stanovisko kritika a obhajcu   nových spoločenských   tendencií. Rozpracúva tu i   veľmi vážnu problematiku   rasových vzťahov a   celkového medzi rasového   napätia. To kontrastne   zachytáva i oko kamery, keď   popri lyrických obrázkoch   nikdy nekončiacej krajiny   ukazuje realistické obrázky   ghetta, hraničných oblastí   a spustošené miesta, kde sa   potulujú maloletí   výtržníci.
Michelangelo vedie súboj   s večne idealizovaným,   materialistickým princípom   amerického sna. Všetci   zabúdajú na skutočné   hodnoty a nechávajú sa   strhávať obrovskými   reklamnými šotmi a   reklamnými bilboardami,   ktoré im sľubujú úspech a   blahobyt, samozrejme   zakladajúci si na dostatku   materiálneho a peňažného   imania. Parodizovaný   reklamný šot v televízii,   obrovské logá a bilboardy   hovoria o úplnom pohltení   ľudských bytostí   značkovými produktmi.   Konzumná spoločnosť,   topiaca sa vo vlastnom vedomí   nikdy nekončiacej túžby po   americkom sne, stráca   vlastnú tvár. Ostáva po nej   už iba skreslený portrét   zdanlivej dokonalosti.   Antonioni hovorí o jej   rozpade, o prílišnej   komerčnosti i konzume.   Takýto v skutku radikálny   postoj nakoniec zapríčinil   obrovský komerčný   neúspech, pričom išlo o   jeho prvý v kariére.   „Dokonalosť sama“ sa   predsa nechcela pozerať na   svoje negatívne stránky a   nepripustila existenciu   polarity.