Po čase zdvíham na   "subjektívnych" 5*,   pretože ide o moju krvnú   skupinu. Danny Boyle tu opäť   dokazuje tvorcovskú   originalitu a schopnosť skrz   audiovizuálne hrátky pútavo   rozprávať prakticky   akýkoľvek príbeh. V   komornej dráme podľa   skutočnej udalosti a s   jediným aktérom na scéne sa   nevyhýba silným kamerovým   filtrom, zrýchlovačkám,   rozdelovaniu obrazu na viacej   častí, či neustálemu   skákaniu po flashbackoch. To   sú pomôcky, ktoré by vo   filme tohto žánru mohli   pôsobiť nevhodne a rušivo,   no 127 hodín vďaka nim   naopak parádne odsýpa, ani   chvíľu nenudí, a súčasne   ani v najmenšom nepoľavuje   zo zanietenej koncentrácie na   psychické rozpoloženie   hlavnej postavy. Skvelý,   takmer výnimočný, vo   finále slzy šťastia   vyvolávajúci film.

Ups. Žiadny mega epos sa   nekoná. 300 je skromný   experiment podľa   10-stránkového scenáru a s   peknými blue screenovým   pozadiami. Dialógy sa tvária   tak šialene vážne a cool,   až sú na pousmiatie. Príbeh   recykluje to, čo nám už   povedalo Statočné srdce a   Gladiátor, akurát v skratke   a sústrediac sa výhradne na   vizuálnu stránku. Dobre sa   na to pozerá, bojové scény   sú premakané, ale všetko   ostatné je voda. Nebyť   spomalených záberov, trvalo   by to sotva 60 minút. Pekná   jednohubka, ale dúfam že   nepredpovedá začiatky   nového filmového žánru. To   by sa nám neblýskalo na   duchaplnú budúcnosť.

Výsostne efektný, komiksovou   krvou zaliaty fotbalový   zápas s neodolateľne   živočíšnou rozdávačkou v   polčase (ktorá ma   vzrušila), a na ňu   nadväzujúcim poetickým   výrokom vo finále (ktorý ma   knokautoval). Pochvala tvorcom   za honosné poňatie sequelu   čoby mohutnej nadstavby na   prvý, odteraz skromne   vyznievajúci film.

Tam, kde sa Shallows zhodili,   teda hlúpym záverom, tam sa   47 Meters Down vyzdvihne fajn   scenáristickým prekvapením.   Solídna žánrovka na   silných 6*!

Tak banální a neoriginální   dějová survival linka by   postačila, kdyby byl film   “revenantovsky” fyzický v   zasazení do reálné drsné   přírody. Tohle je ovšem   úplný opak - umělá,   kýčovitě přebarvená   omalovánka, ve které není   reálné ani zapadající   slunce. Ve škatulce   “dobrodružná pohádka   natočena před green   screenem” to třeba obstojí   - není to tak blbé jako   Emmerichovo 10.000 B.C. a   herci jsou snaživě   emocionální - ale na mě   bylo tý uměliny kolem nich   přespříliš. Nemluvě o   kameramanských nájezdech a   time-lapsech jak z   bombastické reklamy nebo   videohry. Film, ve kterém   mám s hrdinem procítit   ztracení a bezmocnost v   krutém nehostinném   prostředí, na to přece   musí jít jinak.

Svižně vyprávěná akční   sci-fi pohádka se srdcem.   Jejím tahounem je digitální   Alita, překvapivě   nejživější z postav.   Supercute! Hodný tatínek   Waltz taky moc fajn. Ostatním   postavám bych věnoval více   času, filmu by to pomohlo v   komplexnosti, která mu   malinko chybí. A nemyslím   jen prohloubení charakteru   super-milf Connelly a obdobně   důležitých postav, ale i   prostor pro vtipné   vedlejšáky jako kovboj   Fahey. Ve scénáři měl   určitě více prostoru.   Každopádně, emoce film   střídá jako na horské   dráze s efektní akcí, a   bitky s přerodem křehkého   děvčátka v ultimátní   bojovkyni berou dech. Za mě   spokojenost a v Atmosu nebo   IMAXu klidně opakovačka.   Japonci budou nadšení.

Mladosť, sranda, hormóny,   autá, život pred sebou.   Roztomilý pohľad do   americkej mladosti 70-tych   rokov. Skoro celý film sa   zopár chalanov a dievčat   preváža v autách po malom   mestečku. Nostalgicky   naivnučké, kultivované,   príjemné. A historicky   hodnotné: V koľkých filmoch   môžme vidieť v jednej z   hlavných rolí dnes veľkého   režiséra Rona Howarda, alebo   v roli frajerského rednecka   mladé ucho Harrisona Forda?   :)

Úsvit nového subžánru:   telenovelový horor. Bez   hlučných zvukových efektov   v kvalitnom kine, ktoré by   strašili aj pri sledovaní   Toma a Jerryho, by to bolo za   1*. Trestuhodne odfláknutý   scenár a na kino-release   nevídano neschopná réžia.   Priepastný rozdiel medzi   originálom a spin-offom.

Solídne remeslo bez   filmárskych chybičiek. V   ohrození sú tu ale   predovšetkým deti, ktorým   sa v mainstream žánrovke   nemôže nič stať. A to   udržuje diváka v prílišnej   komfort zóne.

Marvelácka záchrana sveta   tridsiatyšiesty krát, v   rovnakej dejovej schéme, iba   trochu inými prostriedkami a   vtipnejšie. A to nás ňou   chcú rovnako baviť ešte   ďalších päť rokov. V tom   filme nie je nič zle, akurát   už ma nemá čím dostať.   Hoci je herecky príjemný a   technicky tradične   marvelovsky dokonalý. Mladý   Douglas ešte lepší než   mladý Arnie v T5. Až z toho   mrazí...

Mimoriadne ťažký   existenciálny film, ktorý   vám na pár dní zaťaží   žalúdok a donúti vás   premýšľať, čo ste to   vlastne videli. Depresívna   plavba naprieč   rozhorúčeným peklom. Od   iných vojnových filmov sa   líši tým, že to zlo,   ktoré vojna stelesňuje, tu   nevidíme, ale ho cítime. A i   keď nás nepríjemne bolí a   zaťažuje, nedokážeme sa mu   otočiť chrbtom. Hypnotické,   dych berúce majstrovské   dielo.

Po pozvolném rozjezdu film   nabere dramatičtější ráz   beznádějnosti situace, bez   thrillerových klišé, se   zachováním parametrů   minimalistického,   uvěřitelného survival   dramatu, hodného účasti   mého nejoblíbenějšího   evropského herce   současnosti. Ale nic   převratné jako bylo třeba   Boylovych 127 hodin   nečekejte. [Cannes]

Vážna téma Američanov v   ohrození života,   uviaznutých v Iráne, citlivo   odľahčená svetom hravého   hollywoodského prístupu.   Režijne naozaj skvelo   zvládnuté, Affleck dospieva.   Klišoidné scény v poslednej   tretine (lístky na poslednú   chvíľu, hon na lietadlo)   zrejme neodpovedajú   skutočným odalostiam, ale   sympaticky zapadajú do   konceptu fimu, kde real-life   problém politických rozmerov   v poslednej chvíli   zachraňuje hollywoodský   heroizmus komiksového rázu.   Vizuálne vypiplané,   obsadením lahodiace,   atmosféra doby skvelá,   Desplatova hudba fantastická.

Ultra-mainstreamové   dobrodružstvo pre celú   rodinu. Do technicky   orgastického hávu zabalené,   cameronovsky sebavedomým   motorom poháňané dejové   megaklišé, ktoré ničím   neprekvapí. Jimove filmy, ak   nešlo práve o komédiu (True   Lies), obsahovali vedľa   technickej brilantnosti vždy   i istý existenciálny presah   na zamyslenie. Hoci iba v   náznaku. Disponovali   nápadmi, na ktorých ostatní   filmári stavali svoje svety.   Avatar nič také neobsahuje a   v zamýšľaní sa začína a   končí pri prvoplánovej   ekologickej agitke. Je to   prvý Cameronov film   poskladaný výhradne z už   videných vecí (či už uňho   alebo inde), ktoré akurát   servíruje v ešte   vypiplanejšom a   nádhernejšom obale. Každý   záber, káždý strih,   každý tón Hornerovho   soundtracku prispieva k   absolútnej dokonalosti   výsledného tvaru. Ale čo z   toho, keď vieme čo sa stane   za desať minút?

“Mother f...!” Po třetí   to samé, akorát delší,   větší, s více postavama   (vlastně se všema) a hlavně   nejlepším záporákem a   zajímavým zakončením. Tak   jako žádná Marvelovka, ani   tento kolos nedokázal udržet   moji pozornost non-stop   (občas jsem odskočil   myšlenkama tam a tam),   nicméně z Avengerů mě   bavil nejvíc. Jiskřením   mezi vážnou partou a   Strážci (kteří jsou mnohem   lepší jako spestření, než   jako tahouni), větším   prostorem pro zvážnělého   Thora (kterého infantilní   komedie Ragnarok mě   nepotěšila), a   různorodostí a početností   herecké party, se kterou vám   je prostě fajn. 10 let si   udržet takovouhle řemeslnou   profesionalitu a schopnost   neustále zvyšovat   spokojenost a nadšení   fanoušků je obdivuhodné.   Marvel je fenomén, smekám.

P. T. Anderson s kameramanom   Elswitom sú filmoví vedci,   Daniel Day-Lewis je pán   nadherec a ich There Will Be   Blood je pravdepodobný Občan   Kane tohoto storočia.   Cynický, originálny, epický   obraz tržnej Ameriky.   Masterpiece.

Príjemný letný krimi   popík, rozhopsaná mladícka   verzia Drive-u. Supercool   "muzikálové"   odľahčenie akčných i   vážnych scén, hlavne zo   začiatku citlivé vnímanie   násilia očami Babyho, a   čistota jeho romantického   vzťahu k holčine. Ku   skultovneniu ale filmu   chýbajú vypointovanejšie   dialógy a vynaliezavejšia a   vybrúsenejšia réžia   ostatných postáv. Skrátka   Tarantino. Omg, to by bol   film!

Prvých 15 minút bolo   výborným prológom. Ale   potom ten prológ jaksi nie a   nie skončiť a nakoniec z   toho vzišiel 2 hodinový   tupý, bezduchý, vizuáne   prekrásny videoklip k   unikátnej hudbe Basila   Poledourisa. V tomto filme   trvá každý záber 5x   dlhšie, než je nevyhnutné!

Predražený bulharský DVD   pluvanec bez filmovej duše,   predstavivosti a fantázie.   Horší než ktorékoľvek   veľmi zlé historické   béčko, nie lepší než   najhorší diel Mortal   Kombatu. Akoby jeho tvorca   nenávidel filmy, akoby   nenávidel svojich divákov a   chcel im to nandať. Jediné   emócie, ktoré film   sprostredkováva sú nuda,   otrávenosť a odpor k   samoúčelnému násiliu. A   jediná skutocnosť, ktorú   (po Pathfinderovi) potrdzuje,   že Nispel je momentálne   najhorší hollywoodský   režisér v kino produkcii.   Iba jedno tu mohlo dopadnúť   horšie, a to sú masky a   kostýmy - za ne jedna   hviezdička.

Bastardi sú lepší v   komediálnej polohe než   dramatickej, v ktorej by   chceli trumfovať. Práve   humor, ktorý do filmu   vnášajú decká–neherci   svojou prirodzenosťou a   uzemňujúcimi hláškami,   odľahčuje drámu, ktorá   vyznieva miestami naivne až   gíčovo (scéna v kostole).   Čo je škoda, pretože sa v   nej stráca tiež istá   výpovedná hodnota bez   servítkov vyslovenej pravdy o   veciach, ktoré sme v českom   celovečernom filme nevideli a   zrejme ani neuvidíte. Tomáš   Magnusek je veľký nadšenec   do procesu tvorby filmov a na   rozdiel od kadejakých kecalov   ich aj nakrúca. Čoby   scenárista sa ale   skutočného úspechu dočká   asi až na poli ľudovej   komédie.

Pre fandov najlepší sex ich   života, pre náhodnych   divákov ťažkotonážna   nevstrebatelnosť. Nolanove   ukotvenie Batmana v realite   vystriedalo Snyderove   rozprestrené komixové   univerzum. Kvôli množstvu   postáv a ešte väčšiemu   množstvu ich motivácií by   to potrebovalo kľudnejšie   tempo a ešte dlhšiu   stopáž. Napriek tomu   veľký, vťahujúci   zážitok, s povedomou hudbou   z Man of Steel (po Batmanovych   motívoch z Nolanovej   trilógie ani stopy). V   poslednej tretine nároky na   pozornosť diváka poľavia a   príde nerdovské finále.   Super úvodné prepojenie s   Man of Steel. Affleck v   pohode.

Otec s dcerou se vyhýbají   společnosti, snaží se žít   v lesích atd. Je z jeho   strany košér nezačlenit ji,   nedat jí jiné než vlastní   vzdělání? A jak dlouho jim   pevné rodinné pouto, kde   mají každý jen toho   druhého, vydrží? Hezká   vztahovka vnímající   společnost z druhé strany   ale nekritizující ani jeden   z dvou světů. Téměř bez   zdramatizování, v poklidném   vypravěčském tempu. S   menším počtem postav a bez   barevnosti podobného Captain   Fantastic. [Cannes]

Civilní feel good pohodička   s blaxploitation   pomrkáváním, ostře   kritizující Trumpa. Řeší   se tady rasizmus, černošské   hnutí a KKK, což nebude   bavit každého. Ale je to   chytré, na Spikea typicky s   lehkostí a precizně   zrežírované a Johna Davida   Washingtona to může dostat   do rolí, které z něj   udělají novou černošskou   hvězdu s parametry Denzela   Washingtona. P.S.: Paulu   Walterovi Hauserovi (malý   tlouštík “tajný agent”   z Já, Tonya) ti ultra-burani   neskutečně sedí. [Cannes]

Vizuálne a hudobne krásne a   pútavo hypnotické. Ale   dejovo tak príšerne   rozťahané a prispaté, že   som sa skoro zbláznil od   nudy. Scott neovláda obsah.   To je fakt, ktorý sa nedá   poprieť. A tých zopár   krásnych dialógov   scenáristu Davida Peoplesa   ešte z BLADE RUNNER nerobí   hlboké filozofické dielo.   Teda pokiaľ ho v ňom sami   nechcete silou mocou   vidieť...

Sľubný rozjazd a celá prvá   polovica úspešne vtiahnu do   skvelej atmosféry lemovanej   dizajnérskymi skvostami a   monumentálnym zvukom.   Rozvinutie príbehu ale v   nápaditosti silne zaostáva,   a chýba mu širší popis   hlavného záporák. Veď ten   mal byť najsilnejšou   postavou filmu, ako hrozba   ostatkom civilizácie a   systému, v ktorom ešte   ako-tak svet funguje. A   velerežisér Villeneuve ho   odbaví zopár scénami v   jednom malom priestore, v   ktorých sa o ňom nič   nedozvieme. Známy androidí   motív “Tears in the Rain”   v závere priblíži pocity   mladého Blade Runnera a   vzbudí nostalgiu. Ale na   160-minútový film, ktorého   pomalosť a zdĺhavosť   nekorešponduje s hĺbkou a   prepracovanosťou zápletky,   je to málo. Efektne   vizerajúca a znejúca   bublina.

Emocemi a energií jiskřící   oslava umělecké   odevzdanosti,   individualistické potrhlosti   a důležitosti stát si za   svým. Vtipné a svěží   představování studiového   vzniku hlavních hitovek tady   odlehčuje procítěné   vztahové linky budující   hloubku postav, a současně   je hudebním předjídlem k   závěrečnému KONCERTU,   který v úžasném   technickém provedení   sesumarizuje všechny   rozebírané radosti, bolesti   a životné hodnoty příběhu   Mercuryho a jeho blízkých.   Úžasně sestříhaný,   nasvícený a především   zahraný film se spoustou   hravých detailů, bez   jediného tvůrčího   zaváhání či slabého   místa. Romi Malek se objeví   před kamerou a okamžitě   vás má. Jste tam, s ním a   ujíždíte na jeho hereckém   výkonu a zasazení unikátně   vyobrazené postavy do   soukolí přátelských,   profesních a milostných   interakcí. A obdivujete ho,   fandíte mu a nakonec, u toho   KONCERTU, je vám ho strašně   líto. Cítíte, že svět s   ním přišel o něco   výjimečné. Nejlepší   životopisní hudební film,   co jsem viděl. Obří plátno   a kvalitní zvuk   nevyhnutností!

Stupídne i inteligentné,   urážlivé i dojímavé. A   vždy úprimné. Tak trochu   fenomén. Minimálne pre tú   svojskosť. Dúfam že ich   bude celá séria a všetky   budú aspoň takto dobré.

Pre bournovskú sériu   potrebné asi ako Červený   drak pre tú o Hannibalovi   Lecterovi. Hviezdne obsadený   americký thriller, remeselne   dobre zvládnutý. Ale bez   výnimočnej súhry   zaujímavého hlavného   hrdinu, originálneho   režijného prístupu a   strhujúcej zápletky nemá   voči svojim predchodcom   šancu. Na to je príliš   všedný a ničím sa nelíši   od agentských žánroviek   nápríklad s Harrisonom   Fordom, ktoré sa časom   stanú iba fajn výplňou do   telky. Greengrassovky žáner   ozvláštnili a niekam   posunuli.

Menej efektné než BOURNE   IDENTITY, no zároveň   psychologickejšie a dejovo   pútavejšie. Scenár sa   vracia do minulosti, odkrýva   z nej nové veci a prehlbuje   Bournovu postavu. Akcie asi   najmenej zo všetkých   špionážnych thrillerov za   posledné roky, no   inteligentne prekombinovaná   zápletka, v ktorej je Bourne   prďácky vždy o krôčik   pred svojimi lovcami, ju   nepotrebuje. A tá jediná -   záverečná - nám to navyše   plne vynahrádza. Powellova   hudba rulez, Karl Urban je   cool drsňák a zarastený   Roden sa podobá na Tomáša   Baldýnskeho.

Druhý Kapitán America,   rozumne presunutý do   "súčasnosti", je   vážnejší a nabitý   fyzickejšou akciou. Tá sa   odohráva prevažne v uliciach   (autá a streľba) a poteší,   že v najlepšej scéne jej   lídruje Samuel L. Jackson.   Konšpiračná zápletka je   ale neprekvapivá a v druhej   polovici sa stáva   neprehľadnou. Prvotná   rôznorodosť prostredia   akčných scén sa v druhej   polovici taktiež vytratí. A   moc akčným scénam nepomáha   ani ich zakončovanie   odfláknuto z prstu   vycucnutými zvratmi   (záchrana na poslednú   chvíľu odkiaľkoľvek /   akokoľvek). Divákova   zvedavosť okolo identity   zaujímavého záporáka ale   vydrží až do konca. Ten, s   historickým prepojením s   Kapitánom, to celé obsahovo   zachraňuje. Ako veľkolepá   komiksová zábava na vypnutie   hlavy je to OK.