Taká malá recenzia..
Keď som sa pred týždňom   rozhodoval, na aký film sa   ísť do kina pozrieť, mal   som náhodou čerstvo   prečítanú recenziu na tento   film z nejakých novín..   Popravde, čím ďalej som sa   tou recenziou prečítaval   tým viac sa mi zdalo, že to   nebude "nič moc"..   No niečo ma v tom článku   zaujalo, niečo neurčité,   niečo v rozhovore s Aňou   Geislerovou.. Okrem iného   bolo v recenzii kritizované   to, že hlavná hrdinka   prijíma svoj neľahký osud   až príliš hrdinsky, že   film sa toho snaží ukázať   až príliš veľa.. Tak som   sa rozhodol, že je lepšie   raz vidieť, než sto-krát   počuť a šiel som si to   pozrieť..
Po   zhladnutí tohto filmu v jeho   premiérový deň (3.9.2003)   musím povedať, že kritika v   zmieňovanej recenzii mala   opodstatnený základ, no   zároveň si je potreba   uvedomiť, že niečo ako   "dokonalý film"   neexistuje. No osobne by som   sa tiež veľi rád   porozprával s pánom   režisérom Trojanom o   niekoľkých veciach tohto   filmu sa týkajúcich.. V   každom prípade odporúčam   každému sa zájsť na tento   film pozrieť, lebo si   myslím, že zachytáva dobu v   našej histórii nie až tak   vzdialenú, no predsa si ju   už len málokto živo   pamatá.. Myslím si, že to,   čo film ukazuje by nemalo   byť len tak ľahko zabudnuté   a som rád, že niekto o tomto   film natočil..
Ťažký život v rokoch   40-dsiatych, keď končila   éra fašistickej okupácie a   prišlo   "oslobodenie" v   podobe ruských vojsk, úteky   pred gestapom na dennom   poriadku, strach o seba a   svojich blízkych,   potlačovanie osobnej slobody   jednotlivca, to je len časť   toho čo tento film so sebou   pred diváka prináša..   Myslím si, že príbeh tohto   filmu dostatočne hlboký na   to, aby sa o ňom človek   seriózne zamyslel, no   zároveň dosť jednoduchý,   aby mohol byť pochopený..
Slovom, konečne v kine   nejaký kvalitný film, o   ktorom sa dá rozmýšľať,   ktorý niečo divákovi povie   a z ktorého si každý niečo   odnesie..
a ešte jednu   vec chcem rozhodne spomenúť,   keď film skončil a na   plátne sa objavili   záverečné titulky, celá   (vypredaná) kinosála len   ticho sedela, nikto sa ani   nepohol.. desaťminútové   ticho svedčiace o tom, že   tento film na ľudí hlboko   zaposobil.. Toto sa mi ešte   nestalo..
Záverečné   zhrnutie: nechcem nikoho na   nič nahovárať, no povediac   to diplomaticky, zhliadnutie   tohto filmu rozhodne   nepokladám za stratený   čas.. Mimochodom, dnes si ho   idem pozrieť znova..
Filozof