Martin Řezníček

Martin Řezníček je český režisér, scenárista, kameraman, producent a pedagóg. Po maturite na SPŠ spojovacej techniky v Prahe (1979) študoval telekomunikačnú techniku na Fakulte elektrotechnickej ČVTU (Ing. 1984), stal sa vedeckým pracovníkom Fyzikálneho ústavu ČSAV (1984 - 1988) a potom v Štúdiu audiovizuálnej techniky na ČVUT, kde režíroval výukové a propagačné filmy (1989 - 91). Po novembri 1989 bol členom Parlamentnej komisie pre vyšetrenie udalostí 17. Novembra (1989 - 91), študoval KDT FAMU (1989 - 1997) u P. Kouteckého a dva roky externe i na katedre kamery. Založil si produkčnú firmu (1991) a venuje sa dokumentu ako autor na voľnej nohe a producent filmov vlastných i ďalších režisérov. Spolupracoval s ČT ako autor a režisér investigatívnych a reportážnych programov Tiene, S – magazín, režisér diskusného programu Na hrane (1998 – 2000), spoluautor koncepcie a režisér detského diskusného programu Tykadlo (1999 – 2002), všetky ich však zrušili, väčšinou pre konflikty s nadriadenými. Spolupráca s ČT tak ochabla a pokračuje len v koprodukcii. Ťažisko tvorby tkvie v osobitých dokumentoch: reportážach, esejoch či portrétoch. Zaujíma sa o konfliktné témy, zozačiatku prepájajúcu politiku a ekológiu, okrem iných v debute Requiem za zemou nikoho (1991) premýšľal o stave a budúcnosti sovietskej vojenskej zóny Libava. Absolventský film Takáto Amerika (1995) popísal ťažký život českých a slovenských vodičov truckov na cestách USA a štýlom i vizuálnou štylizáciou pripomínal slávne filmy z dôb hippie a undergroundu. K tomu mal blízko i v eseji „o punku, marihuane, Tolkienovi a bremenách minulosti“ Mordochór (1999). Točil ho s muzikantom Jimom Čertom, v dobe normalizácie disidentom, na ktorého sa neskôr prevalilo, že bol i agentom ŠtB. Ani Řezníčkove portréty niesu konvenčné, dbá na vysokú mieru vizuality, často za hranicami abstrakcie. Nejde mu len o „vonkajšok“ osoby, ale i o psychiku, okolnosti a kontext doby. To ukázal elergický film o zabudnutom básnikovi a maliarovi Alénovi Divišovi Zbohom slnko (2002) a jeho plná, celovečerná verzia Alén (2009). Zaujal i filmom Jan Křížek sochy a včely (2007) alebo úvahou o divadelnom spoločenstve Continuo Život v perí (2008), prostredníctvom ktorej vypovedá o divadle ako spôsobe existencie. Výtvarné umenie a životný štýl sa stali námetom experimentu BRUSEL 2058 (2008) o tzv. bruselskom štýle, ktorý natočil so štúdiom ČT Brno. Zaujíma sa i o ľudské práva a psychologické aspekty života vo vojne. Metaforická reportáž Sarajevo 94 (1994) ukázala život v obkľúčenom meste 10 rokov potom, ako sa v ňom odohrala olympiáda. Řezníček je často i kameramanom svojich filmov.