Lenka Weissová

Maturovala na jedenásť ročnom gymnáziu, vyštudovala estetiku, českú literatúru a španielčinu na FF UK (1969). Zaujímala sa o film a okrem iného si s ďalšími zahrala diskutujúcich študentov v dokumente J. Jireše Občan Karol Havlíček (1968). Rok 1967 strávila na Kube ako štipendistka a po návrate písala články pre Mladý svet a Čs. rozhlas. Potom ju prijali do KF (1968) ako dramaturga – eléva, neskôr dramaturgičku a popri tom študovala KDT FAMU (1973). Debutovala Etudou pre obidve ruky (1970), príbehom kaderníčky, ktorá vedľa profesie hrá na klavír a uskutočňuje koncerty vážnej hudby. Potom natáčala ako asistentka réžie v Chile s J. Špátou a Jar. Šiklom (1971), podieľala sa v SRN na audiovizuálnom programe o Albrechtu Durerovi a odišla na ročnú cestu do USA (všetko v roku 1972), kde sa aj vydala. Po návrate musela sobáš na diaľku zrušiť, keď ju zatkli pre podozrenie zo špionáže. Druhý film Maličkosti (1976) tak natočila až po pauze. Zaoberal sa fenoménom staroby v modernej civilizácii a potrebou lásky i v neskoršom veku. Potom skoro dva roky vytvárala projekt o O živej a mŕtvej vode (1976) o potrebe ochrany hlavne podzemných vôd ako suroviny životného významu: získal ocenenie doma i vo svete. Romantika o veľkom bubnovaní (1977) vznikla v ostravskom štúdiu KF a rozpráva o amatérskom Dychovom orchestri mladých Dukla Havířov. Potom natočila na námet V. Hapla Nepopísanú stránku (1979) o práci učiteľov LŠU, ktorí vychovávajú snáď budúcich umelcov. Načas sa odmlčala, písala scenáre a poviedky, prekladala, točila reklamy v KF a občas pracovala pre ČST. Tam vznikol jej literárny program Pobyt na Zemi (1988), venovaný 15. výročiu v Chile. Weissová do neho preložila i doposiaľ u nás zakázané verše básnika Pabla Nerudy. Napísala scenár k experimentálnej baletnej inscenácii Legenda o svetle (1989), príbeh Kaina a Abela na Dvořákovu Stabat Mater a slová Jána Amosa Komenského. Ďalší baletný experiment tento krát z kostola z ničeného sovietskou armádou behom 20. ročného pobytu bol Passion (1991, r. s Pavlom Šmokom). Pri odsune sovietskych vojsk z čs. územia natočila 4 diely tv. cyklusu Roky so sovietskou armádou (1991 – 1992, každý 60 min). Posledným filmom pred predčasnou smrťou bol ekologický dokument Bludný kruh (1992, 60 min) pre ONE WORLD Global forum v Rio De Janeiru.