Béla Biszku

Biszku Béla je maďarský komunistický politik tzv. tvrdej línie. Sám sa nazýval „tvrdou päsťou diktatúry“. Narodil sa 13. septembra 1921 v obci Márok, župa Bereg. Pôvodným povolaním je zámočníkom. V roku 1937 pracovak ako zámočník vo firme Wertheim Felvonó-és Gépgyár, v rokoch 1941–1942 vo firme Marx és Mérei, potom do roku 1945 v Magyar Philips Művek. V roku 1938 sa zapojil do robotníckeho hnutia, v roku 1943 vstúpil do odborov Vasas (Železiar), a v roku 1944 do komunistickej strany (MKP). V rokoch 1944-1945 organizoval ozbrojený odboj v budapeštianskej štvrti Angyalföld. Po vojne sa stal tajomníkom MKP XIII. obvodu v Budapešti (Angyalföld, Újlipótváros, Vizafogó), a od roku 1946 pracoval v ústredí Maďarskej komunistickej strany – MKP (Magyar kommunista Párt) v Budapešti. Potom zastával rôzne vysoké stranícke posty. V rokoch 1957-1961 bol ministrom vnútra a strojcom represií po potlačení povstania z jesene 1956. Bol jedným z najmocnejších mužov po Jánosovi Kádárovi. Od roku 1961- 1962 zastával post námestníka ministerského predsedu, potom tajomníka ústredného výboru komunistickej strany. Keď Kádár začal tvoriť tzv. gulášový komunizmus, vzoprel sa proti uvoľňovaniu línie, preto ho zbavili funkcií a poslali do penzie v roku 1978. Od roku 1980 bol predsedom celoštátneho odborového hnutia - Szakszervezetek Országos Tanácsa (SZOT). Svoju dlhú politickú kariéru ukončil v roku 1989, a odvtedy žije utiahnuto pred verejnosťou. V lete roku 2008 ho navštívila režisérka Skrabski Fruzsina a Novák Tamás vydávajúcich sa za mladých obdivovateľov z jeho rodnej obce. Postupne nafilmovali rozhovory, ktoré im dal. Zaujímali sa hlavne o udalosti po povstaní v roku 1956 a jeho úlohe po jej potlačení. Takto vznikol dokument „Bűn és büntetlenség” (Vina a beztrestnosť) v roku 2010. V lete 2009 ho zase dvojica pozvala na fingovanú oslavu „slávneho rodáka“ do jeho rodnej obce. Prešiel sa po dedine a potom zavítali do kultúrneho domu, ktorý bol naaranžovaný ako za čias totality. Tu mu premietli film a priznali sa k pravému zámeru. Napriek tomu odpovedal na otázky mladých, a nepriznal svoju vinu na represiách počas jeho ministrovania (bolo odsúdených vyše 26 tis. ľudí a od 4. novembra 1956 do 1. apríla 1958 bolo popravených 371 ľudí). Neskôr sa Biszku Béla pokúsil zakázať premietanie filmu, čo sa mu aj podarilo, no bolo už neskoro. V čase zákazu ho už každý videl a boli v predaji aj DVD. Štefan Rencz