J. Edgar Hoover

J. Edgar Hoover (John Edgar Hoover) bol najdlhšie slúžiacim riaditeľom americkej agentúry BOI (Burreau of Investigation), neskôr premenovanej na FBI (Federal Burreau of Investigation), čo je vlastne federálny vyšetrovací úrad s celoštátnou pôsobnosťou. Tento úrad viedol nepretržite 48 rokov až do svojej smrti 2. mája 1972. Bol najdlhšie slúžiacim riaditeľom FBI a jeho kontroverzná povaha niekedy zapríčinila aj to, že hodil do jedného vreca zločincov, aj ľudí s ným zmýšľaním (napr. Martin Luther King). J. Edgar Hoover sa narodil 1. januára 1895 vo Washington DC v rodine strednej vrstvy. Detstvo strávil v okolí Washington Seward Square, kde rodina bývala v prostredí konzervatívnych protestantov viktoriánskeho zmýšľania, čo sa potom s nim nieslo po celý život. V tejto spoločnosti boli všetci zamestnancami štátneho aparátu už niekoľko generácií. Aj jeho otec, brat a starý otec. Keď sa stal riaditeľom FBI, snažil sa okolo seba vytvoriť politický štít a mať dobrý vzťah s prezidentom a vysokými politikmi, aby jeho vyšetrovací úrad nebol napadnuteľný a budil dojem strážcu morálky a poriadku v štáte. Hoover získal diplom v roku 1917 na Washingtonskej univerzite. Po prvej svetovej vojne sa stal zamestnancom ministerstva spravodlivosti, kde sa čoskoro stal vedúcim oddelenia proti „vonkajším nepriateľom“. V roku 1921 sa stal námestníkom, od roku 1924 bol riaditeľom až do smrti. V 30. rokoch viacero bánd bankovými lúpežami a vraždami terorizovalo spoločnosť. Najznámejším bol John Dillinger. Teraz čakala Hoovera úloha, urobiť koniec tomuto riadeniu zločincov. Podarilo sa im vylákať Dillingera do kina, kde ho potom po odchode z neho zastrelili. Po tomto čine sa FBI dostala do povedomia a pod vedením Hoovera sa začali zdokonaľovať, založili centrálnu databázu otlačkov prstov a bydlísk. Písal sa rok 1935 a Hoover bol na výslní. V 40 až 50 rokoch sa zameral na protikomunistickú činnosť, a jeho mániou sa stalo zbieranie kompromitujúcich materiálov, pre prípad ohrozenia jeho postu. V čase kampane senátora Josepha McCarthyho sa tiež aktivizoval, ale keď sa kampaň schyľovala k radikalizmu, opatrne z nej vycúval. Nenávidel komunistov, liberalizmus, islámistov a bojoval proti každému bojovníkovi za ľudské práva (Martin Luther King). Prvá vážna zmena v jeho živote nastala v 60. rokoch po nástupe do úradu nového prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, a jeho brata Roberta na poste ministra spravodlivosti. Bratia sa postavili proti všetkému tomu, čo stelesňoval konzervatívny Hoover. Aj keď ich nenávidel, v ich spoločnosti sa tváril vždy prívetivo. Naviac sa Robert Kennedy pustil do boja proti organizovanému zločinu (Mafii a Cosa Nostra), ktorej existenciu Hoover vždy popieral. Keď zistil že nič nezmení, pustil sa do boja s Ku-Klux-Klanom na juhu štátu, lebo už boli v platnosti zákony o rasovej rovnocennosti. Víťazný boj „čiernych“ nikdy nestrávil, a stal sa iba „hrdinom“ pre krajnú pravicu. Jeho posledná kapitola života začala nástupom prezidenta Richarda Nixona do úradu v roku 1969. Aj napriek tomu že boli priatelia, nedal sa zatiahnúť do akcií ktorými chcel nový prezident posilniť vplyv Bieleho domu v štáte (Hustonov plán). Jeho moc v FBI začala pomaly slabnúť. Nakoniec Nixon padol po známej afére „Watergate“ a odstúpil. Hoover zomrel ako riaditeľ FBI 2.mája 1972 na infarkt. Hoover nebol nikdy ženatý, žil s matkou až do jej smrti (vtedy mal 38 rokov), nemal žiadnu rodinu, iba dôverného priateľa, námestníka FBI Clyda Tolsona (Clyde Tolson). Klebetilo sa o jeho možnom homosexuálnom vzťahu k nemu. Po smrti Hoovera sa stal univerzálnym dedičom, a údajne to bol on, ktorý zničil Hooverov známy archív. Budova FBI vo Washingtone nesie dnes meno J. Edgar Hoover Building. Štefan Rencz