Paul Touvier

Paul Touvier bol francúzsky nacistický kolaborant. V roku 1994 bol ako prvý Francúz odsúdený za zločiny proti ľudskosti a za svoje činy počas nemeckej okupácie počas vlády vo Vichy vo Francúzsku. Paul Touvier sa narodil 3. apríla 1915 v Saint-Vincent-sur-Jabron, Alpes de Haute-Provence, v juhovýchodnom Francúzsku ako najstarší z piatich chlapcov z 11 tich detí prísnej katolíckej rodiny. Ako dieťa bol miništrantom, neskôr strávil rok v seminári s úmyslom stať sa kňazom. Jeho matka Eugenie bola sirota, ktorú vychovali mníšky, bola silne nábožensky založená a zomrela, keď bol Touvier dospievajúci chlapec. Touvierov otec François bol vyberačom daní v Chambéry, bývalý vojak čo odišiel po 19 rokoch služby do civilu. Ako 16-ročný začal študovať na Institution Saint-François-de-Sales v Chambéry, potom sa stal úradníkom v železničnej firme PLM v Ambérieux, kde pracoval do roku 1939 keď bol mobilizovaný. Vstúpil do francúzskej armády, do 8. pešej divízie, a bojoval proti nemeckému Wehrmachtu až do kapitulácie Francúzska. Potom sa stal aj s otcom nadšeným zástancom pronemeckej vlády vo Vichy, ktorú vytvoril maršal Pétain na neokupovanom území Francúzska. V roku 1940 sa vrátil do Chambéry, ktoré bolo obsadené vojskom Talianskeho kráľovstva. Jeho život dostal nový kurz so zriadením kolaborantskej „Milice française“ v roku 1942, do radov ktorej aj vstúpil. Táto polícia spolupracovala s nemeckou pri odhaľovaní partizánov a hnutia odporu „Résistance“. Touvier sa nakoniec vypracoval na vedúceho spravodajského oddelenia v Chambéry. Milícia pod vedením Klausa Barbie v Lyone ho menovala za šéfa politickej polície v januári 1944, a tak sa stal druhým najvyšším policajným úradníkom vo Vichystickom Francúzsku. Spolu s Klausom Barbie („Lyonský kat“) organizoval deportácie židov a infiltroval svojich ľudí do hnutia odporu. Po oslobodení Francúzska sa Touvier ukrýval aby unikol živelnej poprave kolaborantov. 10. septembra 1946 bol odsúdený na smrť v neprítomnosti za zradu a spoluprácu s nacistami. V roku 1947 bol zatknutý za ozbrojenú lúpež v Paríži, ale podarilo sa mu utiecť. V roku 1966 bol amnestovaný spod trestu smrti po premlčaní 20ti rokov. Po tomto právnici Touviera podali žiadosť o milosť, a žiadali zrušiť zákaz výjazdu zo zeme a konfiškáciu majetku. V roku 1971, francúzsky prezident Georges Pompidou mu udelil milosť, čo vyvolalo pobúrenie verejnosti lebo sa ukázalo že väčšina majetku pochádza zo zabaveného majetku deportovaných Židov. 3. júla 1973, bola podaná sťažnosť proti Touvierovi v Lyone. Obvinili ho zo zločinov proti ľudskosti. Na tieto neplatí premlčiavacia doba. Sudca Glaeser výslovne obvinil Touviera z objednania vraždy siedmich židovských rukojemníkov v Rillieux-la-Pape, v blízkosti Lyonu 29. júna 1944. Bola to odveta za vraždu Philippe Henriota, štátneho tajomníka pre informácie a propagandu, ktorého zavraždili Makisti (hnutie odporu). Po obvinení Touvier zase zmizol. Počas doby ukrývania jeho právnici ťahali čas, pokiaľ nebol vydaný nový zatykač 27. novembra 1981. 24. mája 1989 bol Touvier zatknutý v Nice , vo Fraternité sacerdotale Saint-Pie-X (SSPX), exkomunikovanej cirkevnej spoločnosti. Tu ho prichýlili ako bezdomovca. Touvier mal silnú podporu v katolíckych cirkevných kruhoch v Lyone, hájil ho monarchistický právnik Jacques Tremollet de Villers, ktorý sa neskôr stal prezidentom tradicionalistickej katolíckej organizácie, La Cité Catholique. Touvier bol ďalej obvinený z účasti na niekoľkých ďalších deportáciách Židov. Počas dvoch rokov väzenia tvrdili média že bol ešte obvinený v 20 tich prípadoch. Paul Touvier bol dočasne prepustený v júli 1991. Jeho súd za spoluúčasť na zločinoch proti ľudskosti začal 17. marca 1994. Vyjadril síce ľútosť nad svojimi činmi, ale 20. apríla bol odsúdený na doživotné väzenie. Jeho odvolanie v roku 1995 bolo zamietnuté. Paul Touvier zomrel 17. júla 1996 na rakovinu prostaty vo väzení Fresnes, neďaleko Paríža. Štefan Rencz