Anatolij Kuzněcov

Ruský herec, Národný umelec Ruskej federatívnej republiky. Jeho otec Boris Kuznecov bol spevák a matka mala blízky vzťah k herectvu. Svojho jediného syna podporovala na ceste k umeniu. Chodil do hudobnej školy. Študent vokalista sa tu stretol s prednášajúcou z hudobnej školy Stanislavského – Ninou Smirnovovou, ktorá si všimla, že jeho talent smeruje viac k dramatickému ako k hudobnému divadlu. Poradila mu zmeniť smer, zanechať hudbu a venovať sa divadlu. V r. 1951 sa zúčastnil skúšok do divadelného VUZ-z. Uspel a začal študovať v MCHATe, ktorý absolvoval v r. 1955. Ešte ako študent debutoval v malej úlohe vo filme „Nebezpečná cesta“. V nej začala šťastná filmová cesta Kuznecova. Plavovlasý mládenček s veselými modrými očami bol zrazu na roztrhanie. Z prvých úspešných filmov sú známe „Môj priateľ Koľka“, „Ranné vlaky“, „Biele slnko púšte“ a ďalšie. V priebehu niekoľkých rokov natočil množstvo postáv a často to boli postavy vojenské: generál Petr Petrovič vo filme „Ukradnutý vlak“, generál Zacharov v „Oslobodení“, Vesnin v „Horiacom snehu“, major Moroškin v snímke „V zóne osobitného významu“ a pod. Za postavu veselého vojaka Alesa Kazanka v sovietsko-bulharskom filme „Braček“ bol ocenený striebornou medailou A. Dovženka. Ani ostatné postavy mu neboli neznáme, ako dokázal v snímkach „Predseda“, "Pozor na auto", "Jeden delikt do dôchodku", „Prémia“ a pod. Hral tiež československo-ruskom filme „Hordubal“.