Ján Čarnogurský

JUDr. Ján Čarnogurský je právnik a bývalý slovenský politik. Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave. Je synom Pavla Čarnogurského (* 22. január 1908 – † 27. december 1992) slovenského politika, poslanca za prvej slovenskej republiky, a redaktora Katolíckych novín a bratom niekdajšieho politika Ivana Čarnogurského, sinologičky Mariny Čarnogurskej a prekladateľky Oľgy Slivkovej. Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Doktorát práv získal v r. 1971 na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1970 až 1981 pracoval ako advokát v Bratislave. V tomto povolaní sa stal známym svojim zastupovaním náboženských aktivistov a politických disidentov v rámci celého Československa.To bolo dôvodom, že ho v roku 1981 vylúčili z advokácie. Potom pracoval ako šofér a neskôr bol podnikovým právnikom.V roku 1987 ho prepustili a úplne stratil zamestnanie. Pokračoval preto v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom. V roku 1988 začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy. V auguste 1989 ho zatkli, a bol obvinený z rozvracania republiky pre vydávanie Bratislavských listov a prípravu spomienky na ľudí, ktorých v roku 1968 v Bratislave a na iných miestach na Slovensku zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. Z väzenia ho prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie. Od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Od 6. apríla 1990 do 27. júna 1990 bol podpredsedom vlády ČSFR. Od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991 na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol od 2. novembra až do 22. novembra poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. V prvej Dzurindovej vláde od roku 1998 do roku 2002 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). V roku 2000 odišiel z politiky, má advokátsku kanceláriu a venuje sa svojmu pôvodnému povolaniu.