Alexander Mach

Alexander Mach, tiež Šaňo Mach (pseud. Alexander Mach Mederský ) bol slovenský ľudácky politik novinár , funkcionár HSĽS a hlavný veliteľ Hlinkovej gardy v rokoch 1939-1944 a ministrom vnútra Slovenského štátu. Narodil sa 11. októbra 1902 v obci Tótmegyer (Slovenský Meder, dnes Palárikovo) v Rakúsko – Uhorsku. Rodičia chceli mať z neho kňaza, preto študoval bohoslovectvo v rokoch 1919 až 1922 v Ostrihome (Esztergom) a Trnave. Nakoniec sa nestal kňazom, ale od roku 1922 funkcionárom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). V rokoch 1926-1939 bol redaktorom a šéfredaktorom periodika Slovák. V dvadsiatych 20. storočia sa stal blízkym spolupracovníkom Vojtecha Tuku.V roku 1936 sa stal členom vedenia HSĽS a vedúcim predstaviteľom radikálneho krídla strany, a v rokoch 1938-1939 sa podieľal na rozbití Československa. Keď bol 18. októbra zriadený na Slovensku Úrad propagandy, Šaňo Mach sa stal jeho šéfom (do r. 1940). 10. marca 1939 bol spolu s ďalšími ľudáckymi predstaviteľmi zatknutý a prevezený do Čiech, no zakrátko bol prepustený a 14. marca 1939 slávnostne oznámil v rozhlase vyhlásenie Slovenského štátu. V rokoch 1939-44 bol hlavným veliteľom Hlinkovej gardy, v rokoch 1940 až 1945 ministrom vnútra Slovenského štátu, a v rokoch 1940-44 bol aj podpredsedom vlády. Jeho politika viedla k tesnej spolupráci s nacistickým Nemeckom, a bol aj zodpovedný za perzekúciu slovenských židov a protifašistického hnutia. Napriek tomu ale udržiaval koncom 30. a v prvej polovici 40. rokov vzťahy s niektorými známymi komunistami, Vladimírom Clementisom, Gustávom Husákom a Lacom Novomeským. Vyskytuje sa aj domienka, že tieto vzťahy mu pred Národným Súdom zachránili život.V marci 1945 utiekol do Rakúska, ale Američania ho vydali do ČSR. V roku 1947 bol súdený spoločne s Dr.Jozefom Tisom a ministrom zahraničia (v neprítomnosti) Prof. JUDr. Ferdinandom Ďurčanským pred Národným súdom v Bratislave. Dr. Jozef Tiso a Dr. Ferdinand Ďurčanský boli odsúdení na trest smrti, vyhlásenie rozsudku nad Machom bolo odložené kvôli chorobe. Mach bol napriek tomu, že sa očakával trest smrti, odsúdený na 30 rokov väzenia (neskôr trest zmiernený na 25 rokov) v roku 9. mája 1968 amnestovaný. Po prepustení žil v Bratislave a písal pamäti a stretával s niektorými predstaviteľmi bývalej prvej Slovenskej republiky, napr. poslancom Pavlom Čarnogurským a spisovateľom Milom Urbanom. Alexander Mach zomrel 15. októbra 1980 v Bratislave.