Alfred Naujocks

Alfred Helmut Naujocks, alias Hans Müller, Alfred Bonsen alebo Rudolf Möbert bol nemecký dôstojník SS a agent tajnej služby SD. Narodil sa v Kieli 11. septembra 1911 v rodine obchodníka Richarda Naujocksa a jeho ženy Therese, rodenej Pahlke. V Kieli žil do svojich 14-tich rokov. Štúdium v ôsmom ročníku reálnej školy zanechal a vyučil sa za jemného mechanika. V období svetovej krízy začal sympatizovať s nacistickým hnutím, a 1. augusta 1931 vstúpil do NSDAP. V roku 1933 vstúpil do SS, a v roku 1934 už pracoval ako vedúci referát v tajnej službe SD Reinharda Heydricha. V jeho pracovnej náplni bolo viesť rôzne záškodnícke akcie. V roku 1934 vznikla opozičná skupina „Čierny front“ (Das Schwarze Front), ktorá ilegálne vysielala z územia Československa. Vysielač obsluhoval ing. Rudolf Formis, bývalý riaditeľ rozhlasu v Stuttgarte, ktorý ako Žid ušiel pred holokaustom. Zlikvidovaním stanice ho poveril Heydrich. Naujocks pricestoval do Čiech ako turista Hans Müller s priateľkou na lyžovačku. Podľa údajov ktoré mal k dispozícii zistil, že sa vysiela z chaty „ Záhoří “, kde aj zbadal anténu. Vrátil sa do Berlína pre ďalšie inštrukcie. Nazad sa vrátil aj s pomocníkmi a autom pripraveným na útek. Chcel uniesť Formisa do Nemecka aby z neho dostali všetko čo vie o „Čiernom fronte“. 23. januára večer popíjali spolu v hoteli, a po záverečnej sa Naujocks vkradol do inžinierovej izby. Ten už asi niečo tušil, lebo po príchode na nepozvaného hosťa vystrelil. Naujocksa trafil do pleca a stehna, ale aj tak ho ten odzbrojil a v zlosti zastrelil. Personál hotela zavreli do pivnice a podarilo sa mu zničiť vysielačku a ujsť do Berlína. Po tejto úspešnej akcii ho Heydrich povýšil na Obersturmführera. 31. augusta 1939 o 20,00 viedol akciu proti poľskému vysielaču v Gliwiciach (Gleiwitz), ktorej prepad bol zámienkou k napadnutiu Poľska Nemeckom, a de facto začiatku druhej svetovej vojny. Naujocks prepadol stanicu s piatimi SS v civile, personál zavreli do pivnice a prečítali výzvu v poľštine a nemčine k vzbure poľskej menšiny proti Nemcom. Na mieste činu nechali niekoľko mŕtvol oblečených do nemeckých uniforiem. Na druhý deň odpovedali na túto „provokáciu“ prepadnutím Poľska. Na jeseň roku 1939 sa tajná služba SD dozvedela, že britskí agenti zdržujúci sa v Holandsku hľadajú kontakty na nemeckých dôstojníkov zapojených v proti hitlerovskom hnutí. Heydrich nadviazal cez svojich ľudí kontakt s S. Payne Bestom a R. Henry Steevensom, britskými dôstojníkmi, a pozval ich na rokovania. Naujock odcestoval 30. októbra 1939 do Holandska ako plukovník Martin a dojednal stretnutie Angličanov s dôstojníkmi generálneho štábu Wehrmachtu na 9. novembra v pohraničnom meste Venlo. 9. novembra so skupinou s SD zajal v kaviarni čakajúcich britských dôstojníkov a uniesol ich do Nemecka. Pri prestrelke došlo k úmrtiu holandského dôstojníka, ktorého mŕtvolu taktiež zobrali so sebou. Všetci sa dožili konca vojny, ale výrazne sa oslabila činnosť britskej výzvednej služby. V roku 1939 britské lietadlá zaplavili Nemecko falošnými potravinovými lístkami. Naujock dostal nápad, ochromiť Britskú ekonomiku tým, že začali tlačiť falošné libry, a neskôr aj doláre. Táto akcia dostala meno „Bernhardt“ po jej realizátorovi (SS-Sturmbannführer Bernhard Krüger) a bola ak sfilmovaná v roku 2006, Diablova dielňa – Die Fälscher. Vyrábali tak dokonalé bankovky, že si trúfali ich aj poslať s jedným agentom do Švajčiarska na preskúmanie odborníkom Bank of England. V roku 1941 sa dostal do konfliktu s Heydrichom, preto musel opustiť rady SD a dostal sa do zbraní SS (Waffen SS) na východný front. Pre zdravotné ťažkosti ho poslali v roku 1942 do Belgicka a v roku 1943 do Dánska kde pokračoval v likvidácii členov hnutia odporu. V roku 1944 sa zúčastnil bitky pri Ardenách ako delostrelec pod menom Albert Herbert. Po zajatí Američanmi odhalil svoju totožnosť a bol internovaný ako pravdepodobný vojnový zločinec. Na norimberskom procese priznal svoju účasť na provokácii v Gliwiciach. Mali ho súdiť aj vo vlastnom procese, ale podarilo sa mu ujsť. V povojnovom chaose sa stratil v Hamburgu. Tu žil ako obchodník a pomáhal emigrovať nacistom do Južnej Ameriky v rámci siete spolku „ODESSA“. V roku 1961 bola jeho totožnosť znovu odhalená a podaná žaloba. V roku 1966 ho postavili pred súd. Počas procesu 4. apríla 1966 náhle zomrel za nevysvetlených okolností.