Naum Ejtingon

Naum Isaakovič Ejtingon, tiež známy ako generálmajor NKVD Leonid Alexandrovič Eitingon, bol sovietsky spravodajský dôstojník, ktorý bol jedným z hlavných organizátorov a vykonávateľov Stalinovho štátneho terorizmu v zahraničí. Narodil sa v Bieloruskom meste Šklov, 6. decembra 1899. Pochádzal zo vzdelanej židovskej rodiny, jeho bratranec Max Eitingon bol svetoznámy lekár a psychoanalytik, prezident medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti v Berlíne (26. júna 1881, Mogilov, Rusko; † 30. júla 1943, Jeruzalem). Nahum vstúpil v roku 1917 do strany ľavých eserov, roku 1918 do Červenej armády a v roku 1919 do ČEKA. Ako 19-ročný sa zúčastnil mnohých operácií počas ruskej občianskej vojny, vrátane "likvidácie" zradcov“, tj. zámožných občanov bieloruského mesta Gomel. Na konci roka 1920, Eitingon, organizoval a viedol prevádzku vyrábajúcu falošné dokumenty. Aktívne sa zúčastnil španielskej občianskej vojny ako General Leonid Kotow. Ako agent NKVD falšoval pasy a zbieral ich po mŕtvych bojovníkoch (cudzích štátnych príslušníkoch). Tu sa zoznámil so španielskou revolucionárkou Caridad Mercader, ktorá sa mu stala milenkou, a neskôr prehovoril jej syna k zavraždeniu Trockého. Ako vysoko postavený dôstojník NKVD, Eitingon bol zodpovedný za početné únosy a vraždy, a to aj v čase mieru. Počas roku 1930, Eitingon, vytvoril špionážnu sieť v Spojených štátoch. Pôsobil medzi židmi, ktorí opustili Rusko, krátko predtým, než vypukla v Rusku revolúcia. Toto prenikanie sovietskych spravodajských služieb do Spojených štátov pomohlo Sovietom získať, neskôr, oporu vo vedeckej komunite. V roku 1940 mal Eitingon 40 sovietskych agentov medzi vedcami a pracovníkmi, ktorí pracovali na projekte Manhattan v Los Alamos alebo v jej blízkosti, v Novom Mexiku a Berkeley v Kalifornii, kde vyvíjali atómovú bombu. Eitingon spolu so Sudoplatovom, svojim nadriadeným vypracoval aj plán likvidácie Stalinoveho najväčšieho oponenta Leva Trockého, ktorý žil v exile v Mexiku. Aciu priamo na mieste riadil Eitingon. Vraždu spáchal 20. augusta 1940 Ramón Mercader, syn jeho milenky. Eitingon čakal na vraha v aute, ktoré ho malo odviezť na sovietsku obchodnú loď, lenže k tomu už nedošlo lebo Mecadera zatklo služobníctvo. V povojnových rokoch viedol operáciu s cieľom potlačiť nacionalistické hnutie v Litve a v západnom Bielorusku. Bol organizátorom politických vrážd ukrajinských nacionalistov Alexandra Jakovleviča Šumskeho, bývalého sovietskeho funkcionára, Teodora Romžu, gréckokatolickeho biskupa a iných, ktorých nemohli súdiť lebo boli občanmi iných štátov (Isaac Oginsa, USA). V októbri 1951 bol generál štátnej bezpečnosti Eitingon, spolu s ďalšími troma vysoko postavený členmi vlády (všetci židovského pôvodu), obvinený zo "sionistického sprisahania chopiť sa moci". Eitingonova sestra Sofia bola tiež zatknutá. Ako lekárka, bola obvinená z účasti na sprisahaní židovských lekárov, ktorí údajne mali v úmysle otráviť vysoko postavených sovietskych vodcov. Boli mučení, ale Eitingon vydržal. Sofia bola odsúdená na 10 rokov. Po Stalinovej smrti v marci roku 1953 bol po intervencii generála Sudoplatova prepustený. Po páde Beriju bol v aguste 1953 ako Beriov človek zase zatknutý spolu so Sudoplatovom. Sudoplatov dostane 15 rokov, Eitingon 12. Vo väzení napíše spolu s bývalým svojim šéfom Sudoplatovom knihu o metódach vedenia partizánskej vojny. Táto kniha sa dnes používa ako návod pri výcviku ruských špeciálnych jednotiek. Naum Isaakovič Ejtingon nebol nikdy rehabilitovaný a zomrel 3. mája 1981. Rencz