Gergely Pongrátz

Pongrátz Gergely bol jedným z hlavných vodcov protikomunistickej revolúcie v Maďarsku v roku 1956. Bol druhým a posledným vodcom povstania v okruhu námestia Corvin v Budapešti (VIII. obvod). Narodil sa v Szamosújvár 18. februára 1932 v rodine intelektuálov, ktorí neinklinovali ku komunistickej ideológii. Mal osem súrodencov, a jeho otec bol starostom mesta Szamosújvár. Keď v roku 1945 obsadila mesto Č. A. a rumunské vojsko, rodina sa presťahovala do Mátészalka a o rok do Soroksáru, kde ako viacčlenná rodina dostali 13 jutár zeme. Pongrátz Gergely potom vyštudoval poľnohospodárske gymnázium v Bácsalmási. Neskôr sa stal hlavným zootechnickým poradcom mesta Cegléd. Keď vypuklo povstanie, 24. októbra ráno odcestoval do Budapešti. Na Corvinove námestie sa dostal nadránom 25. októbra, keď už bolo mesto v rukách povstalcov. 29. októbra ich navštívil generálmajor Váradi Gyula a vyzval, aby odovzdali zbrane, ináč budú zajtra čeliť útoku sovietskej pechoty. Odpovedali, že zložia zbrane, keď odídu Rusi a rozpustí sa tajná politická polícia ÁVH. 30. 10. sa zase nedohodli, aj keď bol prítomný aj plukovník Pál Maléter, vodca vzbúrencov v armáde a minister obrany. Neverili reformným komunistom vo vláde Imre Nagya, aj keď boli na strane povstania. Sovietske vojská zaútočili 4. októbra a a povstanie krvavo potlačili do 11. októbra. Zahynulo 2.652 Maďarov a 720 ruských vojakov. Zranených bolo 19 226 občanov a 1.540 sov. vojakov. Následne emigrovalo z Maďarska na Západ 250.000 občanov. Komunisti potom popravili vyše 250 občanov Maďarska, včítane úradujúceho ministerského predsedu Imre Nagya, ktorému garantovali slobodu, ak opustí veľvyslanectvo Juhoslávie, kde mu poskytli azyl. Rozsudok smrti potvrdil jeho bývalý kolega a nástupca János Kádár. Koncom novembra aj Pongrácz ušiel, najprv do Viedne, kde zotrval do februára 1957, potom do Ženevy, 1959 do Španielska, kde žil 19 rokov v Madride. Potom sa vysťahoval do Spojených štátov, kde začal pracovať ako robotník vo vagónke. Bol aj politicky činný, stal sa podpredsedom spolku maďarských bojovníkov za slobodu Magyar Szabadságharcos Szövetség v Chicagu, neskôr predsedom až do roku 1982, keď vzdal funkcie. Neskôr pracoval ako poisťovací agent a v Arizone prevádzkoval farmu na chov ošípaných. Po páde totality v Maďarsku sa v roku 1990 vrátil do vlasti. Stal sa predsedom Svetového spolku Maďarov. Zomrel v Kiskunmajsa 18. mája 2008 na infarkt, ktorý ho postihol na dvore múzea, ktoré založil a zasvätil pamiatke maďarskej revolúcie v roku 1956.