Miklós Horthy

Miklós Horthy z Nagybánya bol rakúsko-uhorský admirál a maďarský politik, ktorý bol v rokoch 1920 až 1944 Regentom Maďarska (do plánovaného obnovenia monarchie). Po pokuse uzavrieť separátny mier so Spojencami bol internovaný v Nemecku. Vládu vtedy prevzala fašistická strana Šípových krížov (Nyilaspárt) pod vedením Szálasiho. Po skončení druhej svetovej vojny so súhlasom veľmocí odišiel do portugalského exilu, kde v r. 1957 zomrel. Miklós Horthy pochádzal zo šľachtického rodu. Narodil sa na rodinnom veľkostatku v Kenderes, 18.júna 1868. Základné vzdelanie získal v rodnom meste (1874 - 1876), potom študoval na Kálvínskom Kolégiu (1876 - 1878) v Soproni, neskôr v učiteľskom ústave v Lähne (1876 - 1882), kde maturoval v nemeckom jazyku. Jeho brat Béla bol študentom námorníckej akadémie vo Fiume, ktorý tragicky zahynul pri cvičení. Miklós napriek protestom rodičov nastúpil na jeho miesto v roku 1882. Zo 612 uchádzačov prijali 42, medziiným aj Horthyho. Tu sa naučil po taliansky, chorvátsky, hovoril aj anglicky po francúzsky. 7. októbra 1886 sa stal námorným dôstojníkom. Neskôr veľa cestoval a pôsobil aj ako Rakúsko - Uhorský diplomat v Turecku a ďalších zemiach. V roku 1909 sa stal krídelným pobočníkom cisára Františka Jozefa. Počas 1. svetovej vojny je veliteľom veľkého zväzu v severnej Adrii. V roku 1917 sa stal veliteľom flotily a kontraadmirálom. Vyznamenal sa v Rakúsko - Uhorskom vojnovom loďstve, najprv vo funkcii kapitána na krížniku Novara. Podarilo sa mu opakovane poraziť talianske vojnové loďstvo, v bitke o úžinu Otranto v Jadranskom mori, kde bol ranený. Vďaka vojenským úspechom bol v marci 1918 povýšený do hodnosti vrchného veliteľa vojnového loďstva monarchie. V tejto funkcii však zostal iba do 31. októbra, kedy mu nový cisár Karol I. nariadil vzdať sa námornej flotily v prospech novo vzniknutého Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov po prehranej 1. svetovej vojne. V roku 1919 sa dostali v Maďarsku k moci komunisti. Na čele s Bélom Kunom podľa sovietskeho vzoru založili Maďarskú republiku rád. Vtedy bol Horthy ako uznávaný vojnový hrdina poverený kontrarevolučnou vládou, ktorá vznikla 10. apríla 1919 v meste Szeged na juhu Maďarska, potačiť samozvanú boľševickú lúzu. So súhlasom Trojdohody bolo Maďarsko vojensky napadnuté Rumunskom, ktorému sa podarilo režim Bélu Kuna poraziť. Po odchode rumunskej armády z Budapešti 14. novembra 1919 vstúpil do mesta triumfálne Horthy. V apríli 1920 sa obnovilo maďarské národné shromaždenie, kde mali prevahu monarchisti, no aj tak nepovolali posledného legitímneho kráľa a cisára Rakúska, Čiech a Uhorska Karola na trón. Miesto neho bol admirál a vojnový hrdina Miklós Horthy vyhlásený za tzv. Regenta Maďarska, pričom sa stal hlavou štátu. Karol I. bol prinútený odísť do exilu a Horthy zostal regentom nasledujúcich 24 rokov, kedy vládol maďarskému „kráľovstvu bez kráľa“. Maďarsko sa v zahraničnej politike začalo orientovať predovšetkým na Taliansko, neskôr sa stalo voľným spojencom Nemecka. Významnou mierou sa podieľalo na rozdelení Československej republiky v roku 1938. Vtiahli s vojskom na južné Slovensko, ktoré podľa výsledkov Viedenskej arbitráže. V roku 1940 sa Maďarsko chystalo napadnúť Rumunsko, čím chcelo získať späť územie Sedmohradska, ktoré bolo pred prvou svetovou vojnou súčasťou Uhorska. Hitler však diplomaticky zakročil, takže Rumunsko Maďarsku odstúpilo polovicu Sedmohradska bez boja. V apríli 1941 sa Maďarsko stalo členom Osi a podieľalo sa spolu s Nemeckom a Bulharskom na vpáde do Jugoslávie. Po vstupe do vojny proti ZSSR v roku 1942 sa Horthy rozhodol viesť tajné jednania so Spojencami. V roku 1944, keď boli vojská Osi na ústupe a Červená armáda začala priamo ohrozovať východné hranice Maďarska, bol Horthy pozvaný na jednania do Klessheimu v Rakúsku, kde bol Nemcami zajatý, aby nemohol vydať rozkaz k odporu. Wehrmacht následne obsadil Maďarsko, a bola v Budapešti ustanovená bábková vláda Šípových krížov, ktorí začali ochotne pomáhali nacistom v deportáciach Židov z Maďarska, ktoré organizoval Adolf Eichmann a Kurt Daluege. Horthy tieto deportácie po niekoľkých mesiacoch, na nátlak svetovej verejnosti, v júli 1944 zastavil. Až do tejto doby Horthy údajne stále veril tomu, že Židia mieria do táborov na nútenú prácu a po jej skončení sa vrátia späť do Maďarska. Po tom, čo Rumunsko prebehlo na stranu Spojencov, odvolal Horthy vládu, začal zostavovať novú a zahájil jednania so ZSSR. Nacisti proti tomu zakročili a vyslali do Budapešti komando Waffen-SS vedené diverzantom Ottom Skorzenym (oslobodil Mussoliniho po jeho zosadení). V deň, keď Horthy vyhlásil za koniec vojny, uniesli mu syna a Horthy bol donútený dementovať svoje vyhlásenie a abdikovať v prospech maďarského fašistu Ferenca Szálasiho. Boli obnovené deportácie Židov. Od 16. októbra do konca vojny bol Horthy v domácom väzení v Bavorsku na zámku Hirschberg pri Weilheime. V máji 1945 bol zatknutý príslušníkmi americkej armády. Nakoniec bol prepustený a vystupoval ako svedok v Norimberskom procese. Potom sa usadil v portugalskom Estorilu, kde dožil. Odsúdil sovietsku okupáciu proti maďarskej revolúcii v roku 1956. Zomrel 9. februára 1957. Vo svojej poslednej vôli si neželal, aby jeho telesné pozostatky boli prevezené do Maďarska, pokiaľ neopustí Maďarsko sovietska armáda, preto ho pochovali v Maďarsku v rodnom meste Kenderes až v roku 1993.