Fedor von Bock

Moritz Albrecht Franz Friedrich Fedor von Bock bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall) počas druhej svetovej vojny. Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine 3. decembra 1880 v meste Küstrin. Jeho otec bol generál Karl Moritz von Bock, ktorý bojoval v prusko-francúzskej vojne. Bol nositeľom vysokých vyznamenaní ako Rytiersky kríž a pruského radu Pour le Mérite. Neporušiac rodinnú tradíciu v ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Potsdam (Postupim). Bol vzdelaný, ovládal francúzštinu, angličtinu aj ruštinu. Počas prvej svetovej vojny najprv velil pešiemu pluku na západnom fronte, ale neskôr ho prevelili do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v armáde (Reischswehr), kde pôsobil ako náčelník štábu divízie, veliteľ práporu i pluku. Od roku 1929 velil jazdeckej divízii a od roku 1931 aj pechotnej divízii. Po nástupe Hitlera k moci bol jedným z mála vysokých dôstojníkov, ktorého si nechali vo funkcii. V hodnosti generálplukovníka ako veliteľ 8. armády sa zúčastnil na obsadení Rakúska, neskôr sa podieľal na okupácii Sudet aj Čiech. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever, do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B, pod ktorú spadala 6. a 18. armáda. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor. Pri útoku na Sovietsky zväz bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Jeho vojská postupujúce severne od Pripjaťských močiarov, uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk sa spomalil a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil k ústupu, preto ho 18. decembra 1941 Hitler odvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržaním pôvodne pripraveného plánu, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k sprisahaniu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia. V posledných dňoch vojny po Hitlerovej smrti sa pokúsil spojiť s novovytvorenou vládou admirála Dönitza a vydal sa za ním. Pri ceste do Kielu ho napadla britská stíhačka pri mestečku Lensahn. Utrpel ťažké zranenia, na následky ktorých na druhý deň 4. mája 1945 zomrel. S ním zahynula aj jeho manželka, dcéra a vodič. Bol údajne jediným nemeckým poľným maršalom, ktorý zahynul pri nepriateľskej paľbe. Štefan Rencz