Neville Chamberlain

Arthur Neville Chamberlain bol britský konzervatívny politik, ktorý pôsobil ako britský ministerský predseda v rokoch 1937 - 1940. Bol známy predovšetkým politikou ústupkov (appeasementu) voči hitlerovskému Nemecku, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila rozpad Československa, zánik Rakúska a celkové Versailske usporiadanie Európy po prvej svetovej vojne. Chamberlain sa narodil ako syn primátora Birminghamu Josefa Chamberlaina. Navštevoval Rugbyovu školu, a po jej skončení sa stal denným poslucháčom Masonovho vedeckého kolégia a neskôr Birminghamskej univerzity. V roku 1915 bol zvolený za primátora Birminghamu, a v roku 1918 bol Chamberlain zvolený za poslanca Konzervatívnej strany za Ladywood. Prijal úrad Ministra pôšt v rokoch 1923 - 1924, a Ministra zdravotníctva 1924 - 1929. Tiež bol aj Minister financií v národnej vláde vedenej Ramsayom MacDonaldom 1931 - 1937. Medzi jeho priority patrilo rušenie sociálneho zákonodarstva a reorganizovanie podpory v nezamestnanosti. Počas Španielskej občianskej vojny Briti zaujali stanovisko nevmiešavania sa. Avšak Adolf Hitler a Benito Mussolini ignorovali dohody a zaslali množstvo vojenskej pomoci, vrátane vojakov Generálovi Franciscovi Frankovi a jeho Nacionalistickým silám. Keď Chamberlain nahradil Stanleyho Baldwina ako premiéra pokračoval v politike nezasahovania. Chamberlain veril, že Nemecko po porážke v 1. svetovej vojne bolo spojencami posudzované príliš tvrdo. Tiež si myslel, že odsúhlasením niektorých požiadaviek Hitlera a Mussoliniho môže zabrániť európskej vojne, aj keď jeho sekretár pre zahraničie Anthony Eden, nesúhlasil s politikou appeasementu a rezignoval vo februári 1938. Eden bol nahradený Lordom Halifaxom, ktorý plne podporoval politiku Chamberlaina. Po tom, čo v roku 1938 po Anschlusse, ktorá bola výslovne zakázaná Versailskou zmluvou, pripojil Hitler Rakúsko k Nemecku, začali sa ozývať hlasy, najmä z Dolnej snemovne parlamentu od Anthonyho Edena a Winstona Churchilla. Medzinárodné napätie sa zvýšilo, keď Adolf Hitler začal požadovať kontrolu na oblasťou Sudet v Československu. V snahe vyriešiť krízu, sa dvaja členovia vlády Nemecka, Británie, Francúzka a Talianska stretli v Mníchove 29. septembra 1938. Chamberlain, Adolf Hitler, Edouard Daladier a Benito Mussolini podpísali Mníchovskú dohodu, ktorá pričlenila Nemecku Sudety a opevnené hraničné územie s veľkou nemeckou populáciou. Keď Edvard Beneš, československý prezident, ktorý nebol do Mníchova pozvaný, protestoval proti tomuto rozhodnutiu, Neville Chamberlain mu povedal, že Británia kvôli Sudetám by nerada šla do vojny. Táto dohoda bola populárna medzi väčšinou Britov pretože sa zdalo, že zabráni vojne s Nemeckom. Po tom, čo v marci 1939 nemecká armáda zlikvidovala zvyšok Československa, Chamberlain zistil, že Hitlerovi nemožno veriť, a politiku appeasementu ukončil. Po prepadnutí Poľska bol Chamberlain nútený vyhlásiť Nemecku vojnu. Keď v máji 1940 poslanci Robotníckej a Liberálnej strany ho odmietli podporiť, rezignoval a nahradil ho Winston Churchill. Zomrel 9. novembra 1940.