Pál Jávor

Jávor Pál, rodným menom Jermann Pál Gusztáv, sa narodil v meste Arad 31. januára 1902 vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. Bol jedným z najobľúbenejších maďarských hercov, spevákov, a prvou mužskou hviezdou maďarského filmu. Jeho otec Jermann Pál bol 53-ročným mestským pokladníkom, a matka Spannenberger Katalin bola 17-ročná slúžka. Nakoľko neboli vtedy ešte zosobášený, dostal meno Spannenberger Pál Gusztáv. Neskôr už ako päťčlenná rodina sa ťažko pretĺkali životom, často menili bydlisko kvôli platenia nájmu až do čias, kým si jeho matka neotvorila obchod so zeleninou a potravinami na Kossuthovej (dnes Mărăşeşti) ulici v Arade. Matka ho zapísala do Štátnej vyššej reálky, ale on radšej miesto nej chodil do kín Apolló a Uránia. Počas prvej svetovej vojny ušiel na front a roznášal vojakom poštu. Matka dala po ňom pátrať a po mesiacoch ho vojenská polícia priviedla domov. V roku 1918 sa stal dopisovateľom aradskych novín Aradi Hírlap, ale po vzniku nového Rumunska sa chcel vysťahovať do Dánska. V Budapešti mu ale zabavili lístok a zostal už tam. Zapísal sa do Divadelnej akadémie (Színművészeti Akadémia), ale diplom nakoniec získal v Štátnej divadelnej škole hereckej spoločnosti (Országos Színiegyesület színiiskolája) v roku 1922. Jeho prvá cesta viedla do divadla Várszínház, v rokoch 1922 až 1924 hral v divadle Renaissance Színház, v rokoch 1924-1926 pôsobil v Székesfehérvári, 1927-1928 v Szegede. V roku 1928 prešiel do divadla Magyar Színház, v roku 1929 do Belvárosi Színház a Fővárosi Operettszínház. V roku 1934 sa 24. júla oženil s Olgou Landessman. V rokoch 1930 až 1935 bol členom divadla Vígszínház, v rokoch 1935 až 1944 bol členom Národného divadla. V roku 1944 ho Nemci odvliekli do Sopronkőhida. V roku 1945 a 1946 dostal niekoľko malých úloh v divadlách Magyar Színház a Művész Színház. V roku 1946 sa so spoločnosťou Sárossy Süle Mihály zúčastnil turné po Spojených štátoch amerických. V rokoch 1950 a 1951 dostal niekoľko malých úloh v Hollywoode. Doma ospevovaná hviezda vystupovala v divadlách pred maďarským publikom, ale túžba po vlasti ho ťahala domov. Celkovo jeho pôsobenie v USA nebolo veľmi úspešné. V roku 1956 hosťoval v Izraeli, ale o rok už bol doma v Budapešti v Petőfiho a Jókaiho divadle (Petőfi Színház a Jókai Színház). Doma ho prijali s veľkými ováciami a zahŕňali úlohami, no choroba ho veľmi zmohla. Musel prepustiť úlohu vo filme režiséra Zoltána Várkonyiho „Sóbálvány“, kolegovi Antalovi Págerovi, ktorý sa tiež vrátil domov zo zahraničia. V roku 1959 sa vrátil do Národného divadla, čo bola preňho veľká satisfakcia po tom, čo ho po vojne neprijal do divadla kolega Major Tamás. Pre chorobu už ale nedostal žiadnu úlohu. V 30. – 40. rokoch to bol elegán, ktorý si mohol dovoliť všetko, správal sa a vedel sa baviť ako gróf, miloval cigánsku hudbu a víno. Hral s najkrajšími herečkami tej doby, Karády Katalin, Szörényi Éva, Szeleczky Zita, Simor Erzsi, Muráti Lili, Turay Ida a Tolnay Klári. Hral vo vyše 70-tich filmoch doma a v zahraničí a naspieval mnoho šlágrov. V auguste 1959 v záhrade nemocnice János kórház si dal naposledy zahrať svojou obľúbenou cigánskou kapelou. Zomrel 14. augusta 1959. Na jeho poslednej ceste na cintorín Farkasréti temető v Budapešti, ho sprevádzal desaťtisícový dav obdivovateľov. Štefan Rencz - cicis