Jevgenij Dvoržeckij

Ruský herec, Zaslúžilý umelec RF, syn Václava Dvoržeckého. Vyrastal rovnako ako jeho rovesníci. Chodil do rôznych krúžkov, no neprejavoval žiadne herecké náklonnosti. Až po skončení školy sa rozhodol pre divadelné učilište. Jeho otec sa k tomu vzhľadom na jeho predchádzajúci nezáujem o herectvo skepticky. Na Ščukinovu hereckú školu sa dostal až na druhý pokus. Na skúškach si ho všimla jeho budúca manželka Nina. K ich zoznámeniu prišlo neskôr. Jevgenij študoval a po večeroch si pracoval v šatni. Práve pri vydávaní kabátov sa zoznámil s Ninou. Veľmi dobre si rozumeli a viedli siahodlhé priateľské rozhovory. Vzali sa v marci 1981. Pri svadbe mu Nina nemohla nastoknúť obrúčku na prst. Na pomoc im pribehol jeden zo svedkov a situáciu vyriešil tak, že im nasadil kovové putá šerifa, ktoré mal požičané ako divadelnú rekvizitu. Domov šli pripútaní jeden k druhému. Po absolvovaní školy začal pôsobiť v Ruskom akademickom mládežníckom divadle. Vystupoval na tej istej scéne ako jeho manželka. Neskôr vystriedal niekoľŽ˙w
3ko ďalších divadiel. V kine debutoval ešte ako študent v r. 1980 v snímke „26 dní zo života Dostojevského“. Po skončení školy hral vo viacerých filmoch, stvárnil rôzne typy postáv. Popularitu mu priniesol film „Väzeň zo zámku Iff“, kde zahral dvojúlohu Edmonta Dantésa aj jeho syna Alberta. V tom istom roku vyšla dráma „Disident“ a o rok neskôr „Vchod do labyrintu“. Sníval o tom, že raz si zahrá vo filme aj so svojim otcom, čo sa mu podarilo v r. 1993 v „Zlatom teliatku“ a v „Túžbach idiota“. Mali točiť spolu ešte jeden film v r. 1993, no Václav Dvoržeckij sa toho nedožil. Najlepšou postavou v 90-tych rokoch bol jeho Henrich III v seriáli „Grófka z Monsoreau“. Po jeho natočení zaznamenal najväčší nárast popularity. Bol popudlivým a hrdým človekom, no hnev ho vždy rýchlo prešiel. Na šťastie jeho manželka nemala až také úspechy v kariére ako on, pretože by to pravdepodobne viedlo k rozvodu. Ich manželstvo nebolo celkom bezoblačné a Nina musela byť diplomatom. On sa staval do pozície živiteľa rodiny, peniaze boli pre neho veľmi dôležité, aby zabezpečil rodinu. Keď mu ponúkli prácu s adekvátnym finančným ohodnotením, vzal ju bez ohľadu, či mu bude vyhovovať alebo nie. Bol zvyknutý každú načatú prácu aj dokončiť a práca na veciach, ktoré mu neprinášali potešeniach mu odčerpávala veľa síl. Zahynul rovnako ako jeho starší brat Vladislav. Ráno 1. decembra 1999 odišiel autom na konzultáciu do imunologického inštitútu, kvôli podozreniu na začínajúcu astmu. Diagnóza sa nepotvrdila a on sa potešený vracal domov. S mobilom v ruke nezaregistroval dopravnú značku a na križovatke sa zrazil s nákladným vozom. Na mieste bol mŕtvy.