Igor Starygin

Ruský herec, Zaslúžilý umelec Ruska za r. 1992. Vďaka postavám, ktoré stvárňoval, by človek hľadal u neho šľachtický pôvod, v skutočnosti boli jeho predkovia obyčajní ľudia. Otec bol letcom na dopravných linkách a matka pokladníčkou v divadle. Veľký vplyv na jeho vývoj mala jeho babička, hoci sama nebola úplne gramotná. Dedo bol pre zmenu pracovníkom NKVD. Ako malý chlapec sa na neho chcel podobať a rozmýšľal o tom, že bude rozviedčíkom. Mal rád detektívky a dobrodružstvo. Od 5-tej triedy sa však začal navštevovať divadelné štúdium. Urobil tak jednak z nudy a jednak pre tajnú detskú lásku k jednej dievčinke. Prihlášku po skončení školy si dal na právnickú fakultu, skúšky však mali byť až v júni, pred tým si odskočil spolu s kamarátmi ochotníkmi v máji na skúšky do GITIS-u, hoci na ne nebol vôbec pripravený. Nakoniec sa tam dostal ako jediný z ich školskej hereckej skupiny a bol začlenený na kurz Vasilija Orlova. Vo filme hral už v druhom ročníku, hoci to pravidlá školy veľmi nepovoľovali. Jeho postava bola neveľká, takže ju ani nezaznamenali. Jeho Kosťu Batiščeva v snímke S. Rostockého „Dožijeme do pondelka“ však už nebolo možné prehliadnuť. Film získal niekoľko ocenený a bol vyhodnotený v ankete časopisu „Sovetskij ekran“. Staryginovi priniesol prvú popularitu a veľké množstvo obdivovateliek. V tom čase bol už ženatý so svojou spolužiačkou. Manželstvo vydržalo len rok. Po skončení školy začal pracovať v TJUZ-e, kde sa zoznámil so svojou druhou ženou Mikou Androvou. Tá sa rok po narodení svojej druhej dcéry rozviedla so svojim mužom a odišla k Staryginovi. V r. 1978 sa im narodila dcéra Nasťa. Starygin natáčal veľa filmov a jeho popularita stále narastala a Mika trpela kvôli nezvyčajnej popularite manžela a množstvu žien, ktoré ho obletovali. Po 12 rokoch spoločného života sa ich cesty rozišli. Hoci často hral záporné postavy, vďaka jeho výzoru mu i tieto priťahovali pozornosť publika. Určite máloktorý z divákov zabudne na jeho postavu Aramisa z muzikálu „d´Artgnan a traja mušketieri“. Všetci jeho hlavní predstavitelia sa stali v Rusku superhviezdami po tom, čo sa objavil na plátnach kín a televíznych obrazovkách. V tom istom čase natočil film „Gosudarstvennaja granica“. Film sa takmer nemohol premietať, kvôli ideológii. Na šťastie im pomohla známosť jedného z režisérov s Galinou Brežnevovou, dcérou Generálneho tajomníka Leonida Brežneva. Film dostal zelenú a Starygin ocenenie za postavu bielogvardejca.. Menej úspešná bola vedecko-fantastická snímka „Mesačná dúha“. V r. 1983 skončil v TJUZ-e, nejaký čas vystupoval v Divadle Mossovieta, kde mal možnosť zahrať si aj s takými osobnosťami ako Ranevskaja a Pljatt. Neskôr prešiel do štúdia „U Nikitinskich vorot“. Začiatkom 90-tych rokov začal pracovať na pokračovaní úspešného filmu – „Mušketieri po dvadsiatich rokoch“. Film sa natáčal so značnými ťažkosťami v čase ekonomickej krízy. Hoci film nedosiahol úspech prvého filmu, natočili ešte druhé pokračovanie „Tajomstvo kráľovnej Anny, alebo Mušketieri po tridsiatich rokoch. Po tomto filme Starygin dal filmu na dlhú dobu zbohom. Jednak nebolo priveľa príležitostí a jednak mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav, prekonal viacero operácií. Tento čas zasvätil divadlu, kde odohral množstvo postáv a sporadicky sa objavoval na televíznej obrazovke – v seriáloch „Kódex cti“, „Kozliatko v mlieku“ a „Stratené slnko“. K filmu sa znovu vrátil až v r. 2008 pri natáčaní "Návratu mušketierov", kde znovu stvárnil populárnu osobu Aramisa, no žiaľ nie na dlho. V septembri nasledujúceho r. 2009 po mozgovej porážke upadol do kómy a už sa neprebral. 8. novembra 2009 vydýchol naposledy. 13-teho novembra ho na jeho poslednej ceste odprevadili jeho rodní, priatelia a verní traja mušketieri.