Aleš Sobotka

Po maturite na SVVŠ (1963) začal študovať medicínu (1966), po krátkej imigrácii (1968 – 1969) sa vrátil, študoval KDT FAMU (1970 – 1974), bol asistentom réžie v KF u J. Kořána, M. Bernata a B. Šefranku (1970 – 1972) a po absolvovaní nastúpil do KF ako kmeňový dramaturg a režisér (1974 – 1990). Tu ročne točil 10 – 15 filmov, od filmových týždenníkov cez populárne vedecké, odborné a výukové filmy až po reklamy do kina. Prešiel na voľnú nohu a točil pre ČST (respektíve ČT): publicistiku (Sondy), charitatívne programy, programy pre seniorov i kultúrne magazíny, režíroval besedy i priame prenosy, detské programy a venoval sa dabingu. Už absolventský film naznačil, že sa profiluje vo výrazného autora populárne vedeckých filmov: Kým sa človek narodí (1973) skúmal vplyv Rh faktoru pri pôrode a na ďalší vývoj dieťaťa. Predstavil profesiu Meteorológovia (1974) a k vedeckému filmu sa vrátil až po 20 rokoch: o prevencii kardiovaskulárnych chorôb Tep (1994). Stal sa univerzálnym tvorcom, ktorý si poradí z každou témou. Jednu z línii tvoria filmy o športových výkonoch: reportáže zo zápasov (Primátorky, 1975 – Športové Španielsko, 1987), mini portréty víťazov v odstupe rokov (Traja najlepší športovci roku, 1976 – Traja najlepší športovci roku po desiatich rokoch, 1986 – Traja najlepší športovci roku po dvadsiatich rokoch 1996) alebo o potápačskej expedícii, ktorá mala zistiť pôvod sivena amerického, pstruhovitej ryby z horného toku Labe (Potápači v Krkonošoch, 1987). Športový duch mali i cestopisy: Rybári z Kavaly (1982) ukázali prácu potomkov dávnych gréckych moreplavcov a mierová expedícia (1983) sledovala cestu jachty Ostrava, ktorá uskutočnila cestu z Prahy po prieplavoch NDR, SRN, Beneluxu a Francúzka (1982). Taktiež natočil portrét Karel Hugo Hillar, ktorý je v spomienkou na divadelnú i režisérsku ikonu a strihovú kompozíciu venoval kráľovi komikov (Vlasta Burian, 2001), zostavenú z jeho filmových výstupov i v spomienok pamätníkov. Natočil taktiež dokument Z Afriky do Plzne (1990), kde sa venoval prvýkrát po rokoch zamlčovania úlohe anglo – amerických armád na západných bojiskách a oslobodzovaní ČSR počas 2. svetovej vojny. V cykluse EGO, kde si hrdinovia kamerou sami točili svoje osudy, sledoval muža, ktorý sa po skúsenosti s drogami vášnivo venuje svojmu hobby – histórii Velvar. Natočil voľnú trilógiu s 1. prezidentom SR Deň s prezidentom Michalom Kováčom, Druhý deň s prezidentom Michalom Kováčom (obidva 1995) a Posledný deň s prezidentom Michalom Kováčom (1998), ktoré, aj keď útržkovito vykresľuje Michala Kováča a aj situáciu v Slovenskej republike.