Herečka i cirkusová umelkyňa, Zaslúžilá umelkyňa Ruska (1989). Narodila sa v Rumunsku, no detstvo prežila v Murmansku. Bola veľmi talentovaným dieťaťom. Už ako malá písala básne, učila sa v hudobnej škole a maľovala. Čítala jednu knihu za druhou. V detstve ju prenasledovalo slabšie zdravie, kvôli ktorému bola oslobodená od cvičenia. Koncom 50-tych rokov sa rodina presťahovala do Moskvy. Tu sa dozvedela o nábore detí do cirkusovej školy. Potajomky šla na talentové skúšky a pedagógovia školy sa rozhodli ju prijať. Popri štúdiu často vystupovala na predstaveniach cirkusu v komparze. Tu sa stretala aj s J. Nikulinom. Po skončení školy v r. 1965 bola začlenená do skupiny Moskovského cirkusu ako ekvilibristka. Vystupovala tu spolu s Leonidom Jengibarovom, vďaka ktorému sa dostala aj k filmu. Jedným z jeho priateľov bol režisér G. Jungvaľd-Chylkievič. Počas návštevy ich predstavenia si všimol Natáliu a ponúkol jej malú postavu vo filme „Vzorec dúhy“. Film sa síce nedostal na plátna kín, no vďaka jeho natáčaniu dostala ďalšiu ponuku v snímke„Kavkazská zajatkyňa“ režiséra . Gajdaja. Premiéra filmu sa konala 1.4.1967 v Moskve a Varlejovej priniesla obrovskú popularitu. Varlejová po krátkom čase opustila cirkus a začala študovať herectvo v divadelnej škole B. Ščukina. V r. 1969 sa vydala za Vladimíra Tichonova syna známych hercov Vjačeslava Tichonova a Nonny Morďukovej. Neskôr sa rozišli, pre jeho žiarlivosť a lásku k alkoholu.
Koncom 60-tych rokov natočila ďalšie filmy ako “7 neviest slobodníka Zbrujeva”, “12 stoličiek” a ďalšie. Po skončení štúdia v r. 1971 sa stala herečkou Stanislavského divadla. Jej prvou veľkou úlohou bola Rosemary v hre “Albert Einstein”. Po úspešnom nástupe si urobila krátku prestávku, pretože sa jej narodil syn Vasilij. V tom čase sa však už jej rodina začala rozpadať. Už mesiac po pôrode sa vrátila na scénu a keď mal Vasilij 3 roky začala ho brávať na hosťovačky so sebou. Jej rodičia boli chorí a Vladimírovi rodičia mali dosť svojich starostí.
Začiatkom 80-rokov sa rozhodla pokračovať v štúdiu – tentokrát na Literárnom inštitúte. Kvôli štúdiu prerušila i prácu v divadle. Počas štúdia sa jej narodil 2. syn Alexander. Meno jeho otca ostalo tajomstvom.
V 70-tych a 80-tych rokoch veľa natáčala, no väčšina filmov sa nevymanila z bežného priemeru. Najúspešnejšími z týchto filmov boli “Veľká atrakcia”, “Môj otec – idealista” a “Nechcem byť dospelý”.V polovici 90-tych rokov sa prestala objavovať vo filmoch. Ponúk ubúdalo a aj tých málo, čo dostala, považovala za podradné. V r. 1994 ukončila štúdium na fakulte poézie Literárneho inštitútu a píše verše. Spolu so skladateľom Nikolajom Šeršenom vydala 2 autorské disky a 2 cd-čka “Živá voda” a “Nepretrhni sa vo mne, struna”.
Aby nesedela doma bez práce, prijímala ponuky na dabovanie telenoviel a seriálov. Nahovorila okolo 2000 postáv. Popritom sa stala vedúcou televízneho programu “Domáce starosti”. Starší syn Vasilij vyštudoval Inštitút súčasného umenia a mladší sa dal na žurnalistiku.

Autor: mia