Svetlana Josifovna Alliluyeva (vydatá Lana Peters) je jedinou dcérou sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina. Narodila sa z druhého manželstva Stalina, Nadeždou Srgejevnou Allilujevou 28. februára 1926. Svetlana mala 6 rokov, keď otec dohnal matku k samovražde, a 27 rokov, keď zomrel Stalin. V roku 1967 emigrovala do Spojených štátov, ale v roku 1984 sa vrátila. V roku 1986 opäť opustila Sovietsky zväz. Veľký rozruch urobila, keď v roku 1967 vydala svoje spomienky „Dvadsať listov priateľovi“.
Prežila niekoľko neúspešných manželstiev a politických drám. Podľa pamätí N.S. Chruščova bola jedinou osobou ktorú mal Stalin rád. Školu navštevovala v Moskve v rokoch (1932 – 1943) s vznikajúcimi výsledkami. Potom pokračovala na katedre filológie Moskovskej univerzity. Počas štúdia ale ochorela, a po návrate pokračovala už v štúdiu novodobých dejín so špecializáciou na Nemecko. Po ukončení štúdia pracovala na vedeckej ašpirantúre. Stala sa kandidátkou filologických vied. Potom pracovala ako prekladateľka anglickej literatúry. Preložila napr.dielo anglického filozofa Johna Lewisa (1889-1976). Keď mala 16 rokov, zamilovala sa do Alexeja Kaplera, židovského filmára. Stalin dal Kaplera odsúdiť na 10. rokov nútených prác v bani v sibírskej Vorkute. V roku 1944 sa vydala za bratovho (Vasilij Stalin) spolužiaka Grigorija Morozova. Na príkaz Stalina toto manželstvo anulovali. Zo zväzku sa narodil syn Josif.
V roku 1949 sa vydala za chemika Jurija Ždanova, syna ministra Andreja Ždanova. Manžel jej syna adoptoval a narodila sa im dcéra Jekaterina, ktorú v roku 1962 v Moskve dali pokrstiť. Aj toto manželstvo sa rozpadlo. V roku 1963 sa zoznámila s Brajesh Singhom, indickým komunistom ktorý sa liečil v Soči na Kryme na brehu Čierneho mora. Do Moskvy sa vrátil a pracoval ako prekladateľ. Zobrali sa v roku 1965, ale o rok Singh zomrel. S povolením Chruščova Svetlana vycestovala na pohreb do Indie a vysypala popol svojho muža do Gangy. 6. marca sa hlásila na sovietskej ambasáde v New Delhi, a potom na americkej ambasáde požiadala o politický azyl. Pretože indická vláda mala obavy zo strana Sovietskeho zväzu, umožnili jej odletieť do Ríma. Odtiaľ odcestovala do Ženevy, kde ju ubytovali na 6 týždňov.
Potom dostala turistické vízum do USA. Po príchode v apríli 1967 do New Yorku, Alliluyeva usporiadala tlačovú konferenciu, kde odsúdila režim svojho otca a sovietskej vlády. Finančne sa dobre zabezpečila, jej memoáre Dvadsať listov priateľovi jej vyniesli 3 milióny dolárov. Nemecký časopis Der Spiegel jej zaplatil za 480 000 mariek za autorské práva. Alliluyeva sa odsťahovala do Princetonu v New Jersey, a neskôr do neďalekého Penningtonu. V roku 1982 sa presťahovala so svojou dcérou do Cambridge v Spojenom kráľovstve. V roku 1984 sa vrátila do Sovietskeho zväzu (asi na pozvanie syna Josifa), kde jej dcéra dostala štátne občianstvo. Usadili sa v Tbilisi, Gruzínskej SSR. Tu ju srdečne prijali a dostala vynovený dvoj izbový byt, šoféra a učiteľa ktorý učil dcéru po rusky a gruzínsky. Svoje 60. narodeniny oslavovala v Stalinovom múzeu v Gori. No čoskoro prišlo vytriezvenie, nenašla spoločnú reč ani so synom, ani s dcérou, ktorú v roku 1967 opustila. Mala čoraz viac konfliktov s miestnymi úradmi a priateľmi.
V roku 1986 napísala list Ústrednému výboru KSSZ o povolenie k návratu do USA. Po osobnej intervencii Gorbačova opustila krajinu.V roku 1990 sa presťahovala do Bristolu, Anglicka. Od roku 2010 žije v Richland Center, Medison, štát Wisconsin v Spojených štátoch. Stále cestuje, v roku 1992 ju videli v Anglicku, neskôr žila krátky čas v jednom kláštore vo Švajčiarsku. V roku 2005 poskytla rozhovor televízii Rossija v dokumente „ Allilujeva a muži“. V roku 2008 natočili o nej 45-minútový dokumentárny film Svetlana o Svetlane. Jej dcéra Oľga Peters žije v Portlande, Oregone, USA.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
