Cisár Viliam II., rodným menom Friedrich Wilhelm Viktor Albert von Preußen, bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, ktorý vládol od 9. marca 1888 do 9. novembra 1918.

Narodil sa v Berlíne 27. januára 1859. Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollernovcov a princeznej Viktórie von Sachsen-Coburg, ktorá bola dcérou anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta von Sachsen-Coburg a Gotha.

Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka v roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, a neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, ktorý po smrti korunného princa Rudolfa sa stal následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke grófke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo, vzhľadom na ich morganatické manželstvo, veľmi výnimočné. Po ich atentáte v Sarajeve, ktorá ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu. Hoci bol bratancom anglického kráľa a ruskej cárovnej, a prežil v ich spoločnosti spolu s ruským cárom, niekoľko pekných prázdnin, nevadilo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho anglického bratranca neznášal, i keď ich spoločnú starú matku, anglickú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.

Podľa Versaillskej zmluvy mal byť zodpovedný za „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Aj v exile neprestal byť nemeckým nacionalistom a podporoval z Hitlerovu militantnú politiku. Zomrel v meste Doorn 4. júna 1941 v Holandsku.

Štefan Rencz

Autor: cicis