Ruský filmový režisér, jeden zo zakladateľov žánra sovietskej hudobnej komédie, Národný umelec (1948), Laureát mnohých ocenení. Začínal ako cirkusový artista. Neskôr pracoval v Jekaterinburgskom opernom divadle ako pomocný rekvizitár, elektrotechnik a pomocný režisér. Vzdelanie získal V hudobnej škole – v triede zameranej na husle. Po skončení občianskej vojny s priateľmi organizoval v Jekaterinburgu „Chlam“. V r. 1920 absolvoval režisérske kurzy a stal sa inštruktorom v divadle Gubobraznadzora. V r. 1921 sa zoznámil so S. Ejzenštejnom. Pomáhal mu pri jeho prvých filmoch ako scenárista a pomocný režisér. V r. 1925 spolu s divadelnou skupinou Proletkuľt sa zúčastnil natáčania filmu „Krížnik Potemkin“. Po jeho natočení sa oženil po prvý krát. Jeho manželka Oľga nemala vzťah k umeniu. No z manželstva s ňou sa mu narodil syn Douglasa (podľa Douglasa Fairbanksa). Alexandrov sa v tom čase priatelil s Fairbanksom. Spolu s Ejzenštejnom a kameramanom Tiessem odišiel na študijnú cestu do USA a západnej Európy. V r. 1929-32 pracovali v USA. Hovorilo sa dokonca aj o „inom“ vzťahu medzi nimi. Rovnako, ako sa špekulovalo aj o vzťahu Alexandrova s veľkou Gretou Garbo. Na Alexadrovovej chate stála fotografia Garbo s venovaním «То my love Grigoriy. Hollywood. 1930.». Počas pobytu v Mexiku začali pracovať na snímke „Nech žije Mexiko“, film však nebol dokončený. Po návrate natočil na príkaz Stalina film „Internacional“ na oslavu Stalinovej politiky. Rovnako na jeho podnet pristúpil v r. 1933 k natáčaniu hudobnej komédie „Celý svet sa smeje“ (Vesjolyje rebjata) v hlavnej úlohe s Ljubov Orlovou, ktorá už v tom čase bola jeho manželkou. Kritika sa snažila film zniesť zo sveta, no nakoniec mal obrovský úspech u divákom. Týmto filmom sa začala hviezda éra režiséra Alexandrova, herečky Orlovej i hudobného skladateľa I. Dunajevského. Film bol úspešný i za hranicami a získal ocenenie na festivale v Benátkach. Rovnako úspešné boli aj nasledovné filmy „Cirkus“ a „Volga-Volga“. Posledným populárnym filmom bola „Jeseň“ (1947). V Nasledujúcich snímkach „Stretnutie na Elbe“ a „Skladateľ Hlinka“ boli už len slabými agitkami. Posledný film „Škovránok a lýra“ sa už ani nedostal na plátna. V r. 1951-57 ešte pracoval ako pedagóg a profesor VGIKu. Často cestuje v tom čase aj s manželkou po svete, aby demonštrovali silu sovietskeho umenia. Kým za hranicami nachádzajú i priateľov (napr. Charles Chaplin), doma nemajú prakticky žiadnych. V r. 1983 natočil dokumentárny film „Ljubov Orlová“. Jeho súkromný život ho asi nenapĺňal radosťou. Manželstvo s Orlovou nebolo jednoduché. Po smrti prvej manželky dal svojho jediného syna do útulku. Orlova nechcela, aby sa stretával so synom a neskôr ani s vnukom. Nemala rada deti. Oveľa neskôr ponúkol synovi úlohu vo svojom filme „Stretnutie na Elbe“. Ale ďalšiu jeho kariéru Orlova blokovala. Hoci získal neskôr vzdelanie kameramana, Orlova mu znemožnila dostať sa do Mosfilmu.
Neskôr po smrti Orlovej sa oženil s vdovou po svojom synovi. Mal už 82 rokov a nevesta len 48. Iba tak mala jeho nevesta a vnuk šancu dostať sa k dedičstvu po Orlovej a Alexandrovovi. Možno na nešťastie, pretože vnuk Gríša postupne prepil všetky cenné pamiatky.

Autor: mia