Until the Light Takes Us

Until the Light Takes Us
Velmi zajímavý dokument a   pro milovníky Black metalu   povinnost? Rozhodně koho z   vás zajímá Norská Black   metal scéna a události   které se odehráli v 90.   letech: pálení kostelů,   vraždy atd. mrkněte. Zaujala   mě také vizuální stránka   a samozřejmě hudební:-))   Dobrý dokument!

O čiernom kove v Nórsku
Tak komentár bude asi podobne   chaotický ako dokument.   Vidím tu mnoho skvelých, ale   aj mnoho otáznych vecí,   alebo lepšie povedané   problematických. Takže   napríklad nechápem o čom to   je, teda čo to zdeľuje.   Jasné, sú to výpovede bm   osobností, ale konečný   výsledok som nezaznamenal.   Tak toľko o nosnom pilieri   dokumentu. Ideme postupne.   Máme tu hlavné tri výpovede   osobností nórskeho bm.   Fenriz je jedna z   najcharizmatickejších   postáv svetového metalu, to   bez debaty. Jeho chodenie po   lese, meste, spomienky sú   bomba, je radosť naňho   pozerať a ich DARKTHRONE sú   legenda, ktorú mám doteraz   rád, najmä to neklasické   obdobie medzi "Total   Death" a "Sardonic   Wratch". Varg Vikernes je   snáď najkontroverznejšia   postava nórskeho bm, ale tu   sa prezentuje ako celkom   pohodový chlapík, ktorý   pridáva zopár zábavných   historiek o mikrofóne pri   nahávaní debutu, či aké   sú lepšie kukurične   lupienky pripravené. Navyše   ani moc nehovorí o politike a   konšpiráciach, kedže   niekedy to má síce hlavu a   pätu, ale často to v   nejakých detailoch mení.   Pritom tá nórska basa   vyzerá ako hotel. Jeho kult   BURZUM mám strašne rád,   ambientné obdobie, novú   tvorbu, ale hlavne vrchol v   podobe kultu   "Filosofem", kde   pojem živočíšny zvuk   získava nový pojem. Tretí   Frost mi prišiel trocha   divný. Nikdy som nebol   fanatikom do tvorby SATYRICON   a posledné "Age Of   Nero" bolo v podstate   sklamaním, i keď také   "Nemesis Divina" či   "Rebel Extravaganze"   sú dobré albumy. Avšak   Frost keď hovoril pol biedy,   ale tá posledná 5minutovka   bola des. Pochopím, že keď   vám kradú na základnej   škole svačiny, tak sa v   14tich rokoch stanete   ťažkým blackmetalistom a   budete sa asi rezať, pretože   inak tým babám dvoriť   neviete ani inak upútať ich   pozornosť, ale keď to robí   dospelý chlap je to na   pováženie. Bola to ťažká   póza a nechápem koho to   môže dnes ešte šokovať.   Trapas. Asi jedinému komu som   veril to rezanie bol snáď   len Maniac na koncertoch   MAYHEM, ale toho to asi   nebolelo, kedže bol stále   pod parou. Takže brutálne   pozitívum Fenriz a Varg a ich   spomienky. Tiež Hellhammer a   brutálne zábavní (ale asi   to nebol úmysel) boli borci z   IMMORTAL a hlavne super   vyzeral Demonaz. Inak jeho   sólovka nedávno čo vyšla   je výborná. Potom nejaké   pikošky, nejaké zábery, sem   tam fotky. Ale malo to aj   mnoho doslova blbostí. Keď   ten ťažký umelec   prirovnával   "Transylvanian   Hunger" obálku (inak   super album) k Munchovmu   výkriku, tak mi zastavoval   rozum. Problém black metalu v   Nórsku je, že ho chcú   pretaviť na vysoké umenie,   ale to proste nejde. Je to   skôr ťažký underground,   brutálna, pekelná hudba, s   otrasným zvukom, čo na na   nič nehrá. Robiť z toho   výstavy v múzeach, či   chodiť prezentovať fotky a   robiť z toho umenie po celom   svete je doslova   kontraporduktívne. Black   metal má zostať tam, kde   patrí, v podzemí. Ďalej čo   ma nenadchlo, to tisíkrát   omieľaná vražda Euronyma   Vargom, kostoly či nórske   pomery. Ja viem, že je to   geniálna téma pre bulvár,   ale pre nás, čo sme   vyrastali na metalovej hudbe,   to už je roky známe a nikoho   to vlastne už nebaví.   Radšej mám vízie o metale   do budúcna, čo chystá Varg   nového v štúdiu, či Fenriz   plánuje niekedy pokračovať   v sólovkach. Tiež tu mohli   dať viac osobností, ale tie   snáď dve najhlavnejšie tam   boli. Soundtrack zaujímavý,   prekvapila má účasť   skladieb z experimantálneho   elektrického obdobia vlčiat   ULVER a dokonca malý Garmov   vstup a jeho menší nárek za   tradíciami, kedže na ich   dnešnú tvorbu by som skôr   povedal, že budú skôr takí   kozmopolitnejší. Inak   posledné album des. Ale na   taký soundtrack k   neexistujúcemu filmu   "Perdition City"   nedám dopustiť a je to jedna   z naj nahrávok vôbec. Suma   sumárum, potešilo ma tu   mnoho vecí, ale na druhej   strane je tu aj zopár   blbostí a slabých miest ako   tie výstavy, či hranie sa na   ťažké umenie. Ale   pozitívne veci prevažujú