True Štúr

Pátram po pravde - Štúr je mŕtvy, taká je pravda
Slovenský romantizmus nebol literárne tak   úžasný ako napríklad slovenský naturizmus   alebo tak skutočný ako napríklad slovenský   realizmus a tak musím sa priznať, nikdy som   nemal nejako preň extra zápal. Čítal som   napríklad kedysi Smrť Jánošíkovu od Bottu,   Marínu od Sládkoviča či Kalinčiakovu   Reštavráciu, a nemôžem povedať, že by sa mi   tie diela extra páčili, i keď napríklad tá   Reštavrácia je brutálne aktuálna určite aj   dnes. Slovenský romantizmus bol bojom za našu   slovenskú identitu medzi európskymi národmi a   tiež v rámci vtedajšieho Uhorska, a najlepším   prostriedkom bol jednotný jazyk. Tie začiatky sa   podarili. Paradoxne hlavne po revolúcii sa toto   obdobie dosť zvýrazňovalo a strašilo   Maďarskom. Dnes je všetko ináč. Maďarsko,   proti ktorému kedysi aj štúrovci tak brojili,   je dnes snáď jediným zástancom a ochrancom   Európy, nositeľom zdravého rozumu a európskych   hodnôt, resp. hodnôt vyspelej civilizácie.   Hodnôt nie tých moderných a   "pokrokových", ktoré nám ordinujú   psychopati z Bruselu či liberálne slniečka z   Beneluxu a Škandinávie, ale klasických hodnôt   postavených na kresťanskej morálke, gréckej   filozofii a rímskom práve. Nie práve islamskom,   nie na diktovaní vierovyznania či názoru, či   nie na filozofii, že žena je príručná   batožina, s ktorou si môžem robiť čo chcem.   Orbán, aký je-taký je, ale vie ochrániť   štát, nebojí sa vzoprieť diktatúre Bruselu,   Medzinárodnému menovému fondu, či pomenovať   veci tak, ako sa majú, a aj keď sa mu sem-tam   ešte asi niekedy prisní o veľkom Uhorsku, ako   politik začína byť na úrovni. V čom mal   Štúr pravdu, tak neskôr k jeho obracaní zraku   na Rusko a zvýrazňovaní potrebe slovanskej   vzájomnosti. Keďže pre západ stále budeme   podľudia z východných provincií, a pri   dnešnej antiruskej propagande a nenávisti voči   všetkému ruskému, niečo na tej slovanskej   vzájomnosti asi bude. Film je to odvážny,   avšak asi okato určený pre mladú generáciu.   Mixovanie animovaného a hraného filmu, temné   farby a obskúrne prostredie umocňovali silnú   atmosféru. Avšak starším profesorkám a silne   národne cítiacim ľuďom asi nebude príliš po   chuti. Hneď začiatok a pointa filmu, teda   pátranie po príčine smrti Štúra, mi   pripomenulo iný film, Zabudnite na Mozarta,   ktorý je na tom podobne, vyšetruje sa smrť   Mozarta. Inšpirácia je tu jasná. Hrobári   hovoria, že "písaním nikto nikomu nikdy   neublížil", o tom by mohla byť obrovská   polemika. Prichádza rušivá videohra, to bol   skutočne zbytočný moment. Boli tu aj humorné   situácie, ako keď Hurban hovorí, že bol   génius vo všetkom, ale ako básnik mizerný.   Alebo v rozhovore s Hodžom, "ypsilon   uznávate?" - "Ako kedy." Herci   boli výborní a Robo Roth, aj keď ho moc   nemusím, tu bol fakt excelentný. Koniec sa dal   aj čakať, že to tak bude. Odmyslím si, že to   bol dokument, že to bol "true" príbeh   o "true" Štúrovi, odmyslím si troška   to brnkanie na národné city, odmyslím si, že   to vlastne bolo o reálnej postave, keď to beriem   ako pokus o svojskú avantgardu a niečo nové,   čo vo slovenskom filme možno nebolo, bol to   celkom zaujímavý experiment

Poutavě vyprávěné osudy a osobnost   významného slovenského národního buditele,   velkého muže, vzdělance, romantika a nadšence,   natočené navíc nevšední černobílou   technikou, vyvolávají v dnešní době   související otázky, tak třebas hned první a   základní: Kde jsou dnešní národní buditelé,   jichž je znovu v dějinách nejvíc zapotřebí?   Vždyť již sám titul tohoto hraného dokumentu   o této potřebě nových národních buditelů   svědčí nejlépe, neboť je paradoxně nadepsán   - anglicky. Angličtina vůbec proniká zbytečně   a nezdravě všude, dokonce i do názvů ryze   českých televizních stanic (Prima Love, Family   atd.), do běžné mluvy, ta angličtina, jíž   například moji rodiče vůbec nerozumějí a   tím pádem už nerozumějí ani dnešnímu světu   - a kde tedy vlastně zůstávají všechny ty   národní jazyky, za jejichž existenci a   přetrvání se velikáni ducha, jako byl   Ľudovít Štúr, kdysi brali? K čemu tedy bylo   jeho marné úsilí? Štúr je sice vyzdvihován,   připomínán - ale v dennodenní praxi je jeho   odkaz a dílo hanebně přezíráno. Tento muž   nakonec zahynul při nehodě na lovu. Nějaký   moudrý Ind by tedy řekl, že ho dostihly   následky jeho vlastních špatných skutků,   protože zabíjel a sám byl zabit. Stejně tak   mohou jednou zahynout i naše národní jazyky -   na následky našich vlastních neprozřetelných   činů.