Střelba na psy [TV film]

Film zachytáva začiatok atmosféru po zavraždení prezidenta Rwandy v apríly roku 1994. Tento atentát bol spúšťačom začatia genocídy páchanej na prislušníkov národnostnej menšiny Tuksov.

V škole, ktorú riadil rád Saleziánov, prebieha vyučba ako vždy. Riaditeľ a zároveň kňaz Christopher pripravuje detí na prvé sv. prijímanie. S vyučovacími hodinami mu pomáha dobrovoľník Joe Connor /do Afriky prišiel, lebo ho pokojný život v Anglicku nudil/.

Potom otcovi Christopherovi pomáhala Rachel, z kmeňa Tuksov. A situáciu mapovali vojaci z Organizácie spojených národov. Ich postavenie bolo prakticky nanič ako sa ukázalo byť za niekoľko dní. Veliteľ Charles Delon, nemohol bez nariadenia z Bruselu urobiť ani jeden obranný manéver. Horkoťažko prijal Tuksov /v počte asi 1500/, aby tu našli útočište pred čoraz krvilačnejšími a fanatickejšími Hutyov - ktorá tvorila v štáte Rwanda väčšinu. Trebalo zaobstárať primeraný počet potravín, liekov a prikrývok, pre čoraz väčším počtom ľudí hladajúcich azyl. Dní plynuli a napätie narastalo na oboch stranách. Skolu začali obklopovať čoraz viac Hutyov s ostrými mačetami. Na tomto mieste sa odohralo i trocha romantiky. Učiteľ Joe sa zamiloval do Rachel, ale držali svoje city len na úrovni priateľstva. Jediní kto bol skutočne odvážni boli kňaz Christopher a Joe. Títo dvaja neváhali opustiť "bezpečie" školy, aby zaobstarali lieky alebo iné potrebné veci. Kruté sklamanie pre azylantov bolo, že prišli síce francúzski legionári do školy, ale aby zobrali desiatky Európanov. Pritom stačilo zobrať nakladiaky a odviesť ich na letisko, ktoré bolo len 15 minút od školy. Tak by bolo ušetrených mnoho životov.

Veliteľ Delon nakoniec musel opustiť so svojimi mužmi školu, lebo dostal príkaz z OSN, že sa majú stiahnuť. Nakoniec i statočný Joe odišiel s vojakmi OSN preč, lebo nechcel zomrieť zbytočne. Kto z bielych ostal s azylantmi, bol svätý a statočný kňaz Christopher. Ten ostál verný svojím ovečkám, ochotný položiť za ne i svoj život. A skutočne, Christophera zabili pištolou, ale jeho smrť umožnila zachrániť asi 15 deti i s Rachel. Nebolo ťažké pozabíjať bezbranných Tuskov, Hutyovia ich všetkých smasakrovali.

Po piatich rokov: Rachel vyhľadá Joe, ktorý učí v súkromnej škole v Anglicku a položí mu otázku: "Prečo si nás opustil?"

Skôr by sa tá otázka mohla položiť veliteľom OSN, prečo dovolili ten masaker?

Po filmu 100 dní (100 Days, 2001, r. Nick Hughes), uvedeném v Karlových Varech v roce 2002, a po velmi úspěšném Hotelu Rwanda (2005, r. Terry George) vznikl další dramatický snímek zachycující děsivou genocidu ve Rwandě roku 1994, kdy bylo během sta dnů vyvražděno osm set tisíc lidí, zejména příslušníků kmene Tutsiů. Režisér Michael Caton-Jones, známý spíše jako tvůrce komerčních titulů, natočil jednu epizodu z této tragédie. Odehrává se v církevní škole nedaleko hlavního města Kigali od 5. do 11. dubna 1994. Protagonisty vyprávění jsou běloši: mladý učitel Joe Conner a starý kněz Christopher. Ti usilují o záchranu domorodců hledajících azyl ve škole, jež je pod patronací belgické jednotky OSN. Snímek vznikl podle námětu novinářů, kteří ve Rwandě v té době byli, natáčel se na autentických místech a v jeho štábu pracovali místní lidé, jejichž rodiny byly masakry postiženy. Postavy jsou ovšem fiktivní.