Antonia

Pôsobivá rodinná sága,   zaznamenávajúca život   niekoľkých generácií s   dominantnou ženskou rodovou   líniou, je úsmevnou idylou,   stavajúcou na bizarnosti a   výlučnosti postáv a   oslavujúcou činorodý   prístup k životu. Titulná   hrdinka spomína na udalosti   niekoľkých posledných   desaťročí, počas ktorých   sa jej rodina zmenila na   veľké spoločenstvo,   pravidelne sa schádzajúce na   sviatočné pikniky. Antonia   sa do rodnej dediny vrátila   tesne po II. svetovej vojne s   už dospelou dcérou Daniellou   - obe sa vyznačovali   voľnomyšlienkárstvom a   bezpredsudkovosťou. Antonia,   zosobňujúca ženskú silu,   udáva tón pre pochopenie   ľudskej slobody v   nezávislosti na tradičnej   morálke. Popri vyznávaní   sexuálnej slobody sa to   prejavuje aj jej porozumením   pre mentálne postihnutých   vydedencov, ktorých pojme do   súznejúcej pospolitosti.   Dianie komentuje s odstupom   pravnučka Sarah, podobne   ironizujúce sú aj Danielline   predstavy, v ktorých sochy   svätých sprisahanecky   mrkajú a kamenný anjel na   cintoríne krídlom udrie   nemravného kňaza. Príbeh   hraničiaci s utópiou   nadobúda rysy rozprávkovej   feérie, obsahuje prvky   magického realizmu a pritom   prináša   sociologicko-feministickú   analýzu spoločenských   pomerov.