Detail filmu

         Přehled

• Základní info

• Popis / Obsah 1

• Obsazení 29

• Fotogalerie 9

• Fotky z akcí

• Trailery

• Bibliografie

• Články

• Tiskové materiály

         Ocenění

• Ceny

• Zajímavosti

• Hodnocení 20

• Komentáře 3

         Vyšlo

• VHS / DVD / Blu-ray

• Kniha

• Soundtrack

         Ostatní

• Kino

• TV

• Diskuze 0

• Výroba / Uvedení

• Chyby ve filmu 0

• Hlášky z filmu 0

• Tapety - Wallpapers 0

• DVD obaly 2

• Audio press

• Odkazy

• Aktualizace údajů

Hodnocení filmu

69.5 % (20 hod.)

Film je skutočným chronologickým spracovaním posledného obdobia búrlivého života Ruského revolucionára Trockého.Narodil sa 26 októbra 1879 ako Lev Davidovič (Leiba) Bronštejn v rodine bohatého židovského statkára.Ako 9 ročný začal študovať v Odese.Čoskoro sa stal presvedčeným marxistom a boľševikom.Za svoje politické aktivity bol neskôr vylúčený z vysokej školy kde študoval matematiku a deportovaný na v r.1902 na Sibír.Nakoľko cárske tábory sa nedali porovnať s neskoršími zo sovietskej éry ,podarilo sa mu viackrát ujsť.Vo Veľkej Británii sa pridal k Leninovi,a spolupracoval na vydávaní novín ISKRA pod pseudonymom Trockij.Po návrate do Ruska bol opať niekoľkokrát deportovaný na Sibír. Bol jedným z účastníkov revolúcie v Petrohrade v rokoch 1905–1906 a znovu bol deportovaný na Sibír, odkiaľ sa mu opäť podarilo ujsť, čo však nebolo vo vtedajších vyhnaneckých cárskych táboroch veľký problém..Niekoľko rokov potom žil v emigrácii v USA,Švajčiarsku a Kanade.Po návrate do Ruska v r.1917 sa stal aktívnym boľševikom a viedol aj útok na Zimný palác. Trockij,vybudoval Červenú armádu a vniesol do nej tvrdé, často až brutálne metódy, ktoré si zachovala po celú dobu existenci ,až do pádu sovietskej moci.Bol schopný dať aj zastreliť celý štáb Červených gárd v Petrohrade po domienke že sa slabo bránili bielogvardejcom.Stal sa pravou rukou a politickým nástupcom Lenina a vykonávateľom červeného teroru.Po smrti Lenina sa zmocnil testamentu jeho rival v boji o moc Stalina a nechal sa vymenovať za generálneho tajomníka strany a určil sa sám za nástupcu Lenina.Trockého pre jeho zásluhy nemohol len tak zlikvidovať, preto ho postupne vylúčili zo všetkých politických aj štátnych funkcií a deportovali do Kazachstanu v r.1928.O rok ho ho násilne vyhostil do Turecka.Trockij neústavne publikoval a kritizoval metódy vládnutia Stalina, preto sa stal postupne aj iných štátoch nežiadúcim.Po Turecku sa usadil vo Francúzsku , z Nórska ho vypovedali na nátlak sovietskej vlády do Mexika. Ako permanetný revolucionár sa nezaprel ani v exile.Prichýlil ho do svojej vily maliar Diego Rivera.NKVD postupne mu vyvraždila celú rodinu ,švagra Leva Kameneva (vlastným menom Rozenfeľd), významného boľševíka v r.1936, ako aj jeho syna vyhosteného do Francúzska ktorý zomrel za nevyjasnených okolností v Paríži v tom istom roku.
Zavraždiť Trockého nariadil Stalin komisárom vnútra a šéfom NKVD L.Beriom .Ten nariadil gen. Sudoplatovovi , náčelníkovi zahraničnej sekcie NKVD vypracovať plán likvidácie.Prvý pokus riadil agent Spiegelglas veľmi amatérsky.Komunistický nadšenec a mexický maliar David Alfaro Siqueros podplatil stráže a vtrhol do vily s priateľmi v policajnom prestrojení. Vystrieľali zásobníky a ušli preč.Trockij sa stihol skryť so ženou a vnukom pod posteľ a nič sa im nestalo.Druhý pokus už sám riadil Sudoplatov priamo z Moskvy cez agenta Ejtingtona .Ten získal na vykonanie činu syna španielskej revolucionárky Ramona Mercadera .Ten sa votrel do priazne Trockého sekretárky Sylvie ( ktorá na rozdiel od filmovej predstaviteľky Romy Schneider bola nepríťažlivá stará dievka) a predstieral že je kanadský obchodník a veľký obdivovateľ Trockého a pripravuje o ňom článok.Ako Mr.Jackson už neskôr pravidelne konzultoval so samotným Trockým .20 augusta 1940 navštívil Mr.Jackson znovu Trockého aby definitívne skontroloval jeho koncept. V aute s československým diplomatickým číslom čakali agenti„gen.Kotov“,Grigulevič a Caridad.Pri čítaní konceptu Ramon Mercader zasadil úder do hlavy Trockému horolezeckým cepínom.Trockij zaregistroval pohyb, takže úder nebol okamžite smrteľný a zburcoval ochranku ktorá átentátnika okamžite zatkla.Medzitým auto s agentmi ušlo do prístavu , kde na nich čakala sovietska obchodná loď pripravená k odplávaniu.Zadržaný Mercader bol súdený , ale držal sa naučeného scénára že motívom vraždy bola žiarlivosť na Trockého ktorý vraj obťažoval jeho milenku Sylviu , Trockého sekretárku.Odsúdili ho na 20 rokov vazenia.Po prepustení odcestoval na Kubu ,kde bol poradcom Fidela Castra,neskôr cez Prahu do Moskvy , kde ho vyznamenali radom Lenina a Hrdinom Sovietskeho svazu. ( A to už bolo po smrti Stalina) Po páde Beriu bol gen. Sudoplatov uvaznený za svoje zločiny stalinskej éry na 20 rokov a do svojej smrti v r.1988 nebol nikdy rehabilitovaný.Trockého vrah Mercader zomrel v r.1978 na Kube.Jeho pozostatky tajne previezli do Moskvy a pochovali ho na moskovskom cintoríne Kuncevo pod menom Ramon Ivanovič Lopez – Hrdina SSSR .....zobrazit méně 

Autor: cicis,    .....zobrazit všechny obsahy  (1) .....zobrazit více 

Nejnovější komentáře k filmu     Řadit dle: bodů člena | od nejnovějších

	BinLADIN 9 / 10	1.10.2009 všechny komentáře člena
Asi málo známí film z Delonem   ten to politický   film je poplatní své   době a je v celku dost dobře   natočen a zpracován   ale chce svého diváka
	řepešínský 1 / 10	3.5.2009 všechny komentáře člena
angličtí, francouzští a   italští filamři se počátkem   7o. let minulého století   spojili, aby dali vzniknout   snímku zavraždění trockého. z   vytvoření chronologické   rekonstrukce historických   skutečností, které by mapovaly   dějinné okolnosti kolem vraždy   ruského myslitele lva   davidoviče trockého, se ale na   plátno nepoadřilo vytěžit   vůbec nic. vzniknul film bez   atmosféry, bez napětí a k   výraznému lepšímu celkovému   úspěchu nepomohlo ani obsazení   tří velkých filmových hvězd do   hlavních rolí. filmová podoba   zavraždění trockého si   zasloužila určitě daleko víc,   zvláště, když už je námět sám   nadmíru zajímavý; ale protože   tento pokus vyšel zcela   naprázdno zůstane tato podoba   historických dějin zářným   důkazem naprosto promrhané   příležitosti. Ze dna světových   kinematografických dějin film   snad občas vyloví alespoň   historici, politologové nebo   ti, kteří se o život a smrt   Trockého budou chtít v   budoucnosti dozvědět něco víc.
	cicis 9 / 10	24.9.2008 všechny komentáře člena
Zavraždení Trockého Dráma Velká   Británia,Francúzsko,Taliansko,   1972, 103 min Režia: Joseph Losey Hrajú: Richard Burton - Leon   Trotsky Alain Delon -   Frank Jackson Romy   Schneider - Gita Samuels   (Sylvia ) Valentina   Cortese - Natalia Sedowa   Trockého žena Enrico   Maria Salerno - Salazar Luigi Vannucchi -   Ruiz Duilio Del Pret -   Felipe Jean   Desailly - Alfred   Rosmer Simone Valére -   Marguerite Rosmer Carlos Miranda -   Sheldon Harte Peter   Chatel - Otto Michael Forest - Jim   Marco Lucantoni -   Seva