Poslední císař

Ve filmu byly použity autentické kostýmy z té doby, pro realičnost obsazeno tisíce komparsistů. Režisér Bernardo Bertolucci dokonce dostal povolení natáčet uvnitř Zakázaného města.

V Číne ľudský život nemal cenu. Ani toľko, ako nejaké zviera. Ľudia umierali na ulici, a všetkým to bolo ľahostajne. V čase císarstva to mali ženy ťažké. Len čo sa narodila dievča, hned po narodení im rodičia dali osekať chodidlá, viazať ich obväzmi, aby mali malé nožičky. Keď sa v chudobnej rodine narodilo dievča "chladný krk" rodičia ho zabili, alebo v lepšom prípade o niekoľko rokov ho dali na prostitúciu.

Trestné právo je i teraz v Číne kruté: na trest smrti možno odsúdiť človeka za 68 trestných činov. Popravy sú verejné, zrejme ako prežitok z čias cisárstva. Za císárstva spomeniem niekoľko kuriozitných trestov: Odsúdenie na trest smrti na 10 000 rezania nožom odsúdeného. Samozrejme, že v praxi nebolo možné telo rozrezať až 10000 krát. Ale postup tej popravy bol veľmi krutý. Dokonca i kat, aby to zvládol, si dal nejakú dávku opia. Dokonca ju dali i odsúdenému. Kat prešiel špeciálnym školením, ako odsúdeného nechať čím najdlhšie na živote. Kat rezal do tela odsúdeného tak, aby nezasiahol životne dôležité miesta alebo tepnu. Také mučenie trvalo i niekoľko hodín.

Tu to bude patričnejšie uviesť knihu Ópiové vojny od Jose Freches. Jose Freches vo svojej knihe opisuje kruté zriadenie čínskeho štátneho zriadenia v 19. storočí. Predchodcovia tohto posledného císara /filme/ boli cudzieho pôvodu. Za ich vlády Čína upadala. V krajine sa šírila chudoba, hlad. Krajinu nivočili kolonizátori - Angličania, Francúzsi. Najmä ked im kolonizátori vnucovali užívanie ópia. Tieto nešťastné udalosti vytvárali dobré podmienky pre štátny prevrat v Číne /čas 2 svet. vojny/, keď císara zvrhli komunisti.