skvělé drama o rozpolcené duši
Mám slabost pro slovenskou   filmovou tvorbu a to už dlouhá   desetiletí. Určitou dobu si   vybírala svou slabší chvilku,   ale o to zdařilejší návrat.   Chtěl bych Vladimíru Balkovi   složit svůj hold. Velmi   jednoduchý, ale hluboký a   uvěřitelný příběh slovenského   "drsného" horala a   pár lidí z jeho okolí. To celé   zasazené do jedné z   nejtypičtějších slovenských   oblastí, po celou dobu   podkreslené velmi příjemnou   hudbou. Rád jsem si zakoupil   DVD i s přiloženým CD. U   ústřední písně Jany Kirschner   mám jemné mrazení a to je u mě   jasná známka nevnucované a   nenápadně přicházející   kvality. Zapomeňte na chvíli   na filmy zaplavující naše kina   hrubým násilím a jasnou touhou   po nutném kasovním zisku a   prožijte skvěle zpracovaný   hluboký lidký příběh, který by   se klidně mohl odehrávat i u   nás, neboť naše mentalita v té   dobré i špatné stránce je té   slovenské tak blízká.   DOPORUČUJI všem, kteří mají ve   své duši alespoň kousek místa   pro klid.

Čo si slepý ti ........   Najlepšia veta z celého filmu.   Na Slovenský film je to   výborné. A aj na Helenu   Krajčiovú je to výborné.

Silný zážitek
Silný emocionální prožitek   přináší tento film, který má   úžasnou kameru, režii, hudbu a   herecké výkony. Autentičnost   scén je dokonalá, kamera je   neviditelná, jako byste byli   součástí děje, jako by to   nebyli herci, ale vaši   sousedé... Samotný příběh a   postavy jsou mistrným dílem   scénáristy Jiřího Křižana. Po   filmu Bathory znovu skvělý   slovenský film. Už se těším na   Jánošíka. Škoda, že se není na   co těšit v bohaté české   kinematografii. Někdy méně je   více!

Pokoj v duši je nádherný film
Včera (pondelok, 9.2.2009) som   si pozrel v Auparku Pokoj v   duši. Som laik v tejto   oblasti, ale bol som nadšený   týmto filmom, mal som hlboký   emotívny zážitok, podľa mňa je   to nádherný film, spokojnosť s   ním vyjadrili aj všetci vedľa   mňa sediaci diváci. Odporúčam   všetkým pozrieť si tento film.   I keď mi bolo smutno na duši   nad osudom hlavného hrdinu,   mal som radosť z toho, že   slovenský film sa vzmáha.   Pekná hudba, krásne zábery na   krajinu. Diváci ticho sedeli,   mladí či starší, nejedli   pukance (popcorn) ako deň   predtým na Tango s komármi, po   doznení filmu všetci diváci   ďalej pozerali titulky a   počúvali nádhernú pieseň Jany   Kirschner. Pokiaľ tu wlad   kritizuje film, hoci napohľad   jeho kritika vyzerá   kvalifikovaná, nemôžem sa   zbaviť dojmu, že v jeho   slovách je zášť, závisť a zlý   úmysel - poznám to v svojom   odbore, kde ohrdnutí formálne   trochu pochvália ale potom   kritizujú a kritizujú a   hľadajú iba chyby a hľadajú   iba nedostatky v snahe   znehodnotiť a znevážiť.   Zacitujem názor z   hospodárskych novín, s ktorým   sa plne stotožňujem: Súdiť ho   budú len tí, čo slovenskému   filmu neprajú...   (http://hnonline.sk/kultura/c1   -33559920-pokoj-v-dusi-budu-su   dit-len-ti-co-nepraju-nasim-fi   lmom) Myslím, že návštevnosť   filmu najlepšie ukáže, či je   film dobrý alebo nie. A včera   o 19:30 bolo hľadisko plné.

Jsem vděčný za to, podívat se   na každý nový slovenský film.   Právě jako Pokoj v duši. Těch   současných slovenských filmů   není moc, alespoň u české TV,   a tak je třeba vzít za vděk   kanálem Film+CS. Film mě moc   zaujal, taková syrová pravda o   nešťastném člověku vláčeném   svou minulostí.

Skvelá dráma z reálnym a   dojímavým dejom. K filmu bol   vytvorený veľmi kvalitný   námet, nehovoriac o scenári   ktorý je vynikajúci. Taktiež   je tu veľmi kvalitné herecké   obsadenie.

Pokoj v duši
som rad ze som tento film   videl a mam moznost sa podelit   o jeho postrehy ... aj na   slovensku dokazeme natocit   dobry film, je v nom vela   charakterov nielen osob ale aj   prostredia,film je realny a to   je natom to pekne,odporucam   pozriet si tento film :   zastavme sa na chvilu a   porzmyslajme o com je zivot   .........

Pomerne dosť dobrý film zo   smutným koncom. Dej tohto   filmu opisuje život človeka,   ktorý práve vyšiel z   kriminálu, ktorému sa bolo   všade ťažko presadiť a navyše   ho čakalo množstvo sklamaní,   ktorý vyšli na samotný povrch.

Pokoj v duši , Dir.:V.Balko, SR-ČR, 2008
Pokoj v duši,(ďalej aj v   skratke Pokoj), je slušný   konzumný produkt, ktorý sa   krátko po uvedení katapultoval   počtom divákov (cez 100 000)na   tretí najnavštevovanejší   súčasný slovenský film.
Ocitol sa za takými   kinohitami ako Bathory   (najnovši J.Jakubisko) či   Fontána pre Zuzanu   (najkomerčnejší D.Rapoš). A to   boli kiná zámerom pre masy, a   tak trochu nerealistické   megastory.
História   Pokoja:
Debutant   V.Balko si nepredstieranou   pokorou vyberie jedného z   najrenomovanejších českých   scenáristov.
Kúpi od   neho spolu s producentom   scenár.
Pokoj však je   však zrejme možno   najkontraverznejším produktom,   aký kedy R.Křižan   vyprodukoval: veď aj   veľmajstner raz nemusí mať   svoj šťastný deň.
Chýba predovšetkým menej   "zadubená" povaha   protagonistu.
Nie sú   tu prekvakvapujúcejšie   prepojenia. Zvraty s ďalšími   postavami.
Nadhodené   akoby vonkajkom: všetky   morálne zlé, ale akoby im išlo   iba o akýsi neznámy prototyp   etickej romantiky.
Režisér V.Balko dáva do   toho poctivo všetko, čo tam   zrejme podľa neho patrí, ba až   príliš.
Film V.Balka   získava produktový image   hudobným partom náležite   skomponovanovaným nenásilným   M.Lorencom.
Za priamo   fenomenálny ťah možno označiť   nasadenie populárnej   J.Kirchner na   "podmazivú" upútavku   v titulkoovom závere.
Najlepšiu, akú kedy   vyprodukovala marketingová   komunikácia pre pôvodný   slovenský film (aj vďaka   Forze).
Výtvarno je až   baladidicky krásne aj vďaka   moderne kresliacemu   kameramanovi M.Štrbovi, zrejme   našej výtvarnej jedničke.
Pokoj je dobrým   komunikátom vďaka nadmieru   slušnému herectvu veľmi   protagonického a neopozeraného   A.Mokosa. Výkonom možno sa   jedná o filmové obsadenie   sezóny.
Z tempa   nevychádza ani   "kontrujúci" skvelý   R.Luknár.
I taký   epizódne roztomilý J.Nvota tu   má svoje čaro.
Réžia   nie zlá, v jednotlivostiach   hereckého vedenia niekedy až   pokorne snaživá.
Ohybná, a bez väčšej   vyhranenej či pekvapujúcej   osobitosti, či hrdej   identickosti, bez   proporčnosti.
Chýbajú   zmysluplnnejšie väzby medzi   postavami, bez ktorých   nepostavíme presvedčivejší   oblúk do výšky: myslím istý   tvoriteľský sebapresah   založený na výraznejšom   zážitku hlbšej   autentičnosti.
A o čom   Pokoj by mal, či mohol   byť???
Scenáristický   zámer zaradil segment   štyridsiatnika, respektíve   päťdesiatnika. Na našej   rovníkovej šírke ide o   generáciu odchovanú   socialistickou   lumpenchytráčtinou. Pamätníci   poznajú:"Neopováž sa   nepokradnúť, lebo okrádneš   vlastnú rodinu,   ....generácačné výmeny   kabátov". Skurumpované   straky nachytali   druhý,...vynovený vietor,
ale čoskoro z nich pre   výstrahu pochytali.
Ale jeden z nich si to   odsedí: "...hľa   protagonista Rudo sa s pokojom   v duši vracia z   kriminálu".
Je   jasné, že sa Rudo v   spravodlivom závere   zasebevraždí. Veď jeho filmový   život i scenáristická prognóza   je viac ako trápením: dieťa,   ktoré mu žena povila nie je   jeho. Hrdina Rudo je konečne   schopný zistiť to, ale pre   fungovanie s nečistým vienkom   nemá guráž. Možno nalomený   kriminálom? Žena(podobne   zadubená) hu ignoruje, nemá   chuť s ním o tom diskutovať   (...zatĺka, zatĺka!). Dvaja   "nešťastní bez   komunikácie v jednom zmietaní   sa".
Rudiho   životní kamaráti sú   "jedno   nevypočítateľnejšie zviera než   druhé".
Stačí k   vedomiu pokoja len dostatok   pokory? Úplne chýba nálada k   síce vonkajškovému, ale   ozajstnému hťadaniu šťasteny.   Kde je prevýchova   kriminálnika? Kde sú hodnotové   komparácie? Nie je to len   interná nepotvrdená   hypotéza?
V.Balko   vokajškovosťou svojích   postrehov vytvára nabulujúcu   sa šokovú guľu pre diváka, ale   ani ten katarzijný pohľad do   očí smrti, ani ten nie je v   diele priamo. Svet, hlavne   moderný, balkovky kľučkujúci   asi nie je.
Alternatíva(!): So ženami   a mladými sa to musí vedieť,   (myslím, že Rudo to v   scenáristickej nápovede ani   netuší, lebo od ženy i okolia   hraje na autoritatívnu   poslušnosť .
A nie je   každý štyridsiatnik   "princípiálne   skorumpovaný mamľas"   (nevedno bližšie či   recividista, mafián,   nešťastník, či aký neurčený   nepodarok ako prototyp   spoločenskej mizérie ). Rudo   má tvrdú škrupinu, posrkáva   tvrdé. Nôti si len v   melancholickej tónine. Je len   ako taká osudová bábka :   nestal farárom, ani úplným   zhýralcom.
Pokoj v duši   je popkultúrne nadupaný, s   výbornými hercami, lepšou   výpravou, ale akosi príliš   odšťavený a s rozpačitým,   určite veľmi otáznym záverom.  
Balkov debut s   nadmieru štedrým marketingovým   vkladom, ktorý priniesol svoje   ovocie: v autentickom   herectve, v popisnom   vonkajškovom výtvarne, s   chytlavými nápevmi, no bez   dramatického vhľadu a   spoločenskej krikiky.
A   námet na skutočne svetové,   nepokojne podarené rituálne   harakiri?
C.Eastwood v   Gran Torine.To je dráma, ktorá   dýcha celý čas. A v závere   možno až obrazne sviští.
Na Slovensku si divák   dáva najrôznejšie otázky. Film   už naoko nešuští papierom.   Takže nabudúce príde možno aj   pani skutočná realita. Keď   neprší, aj kvapky sú in.

Sklamanie
Zaujimavy namet a pribeh,   ktory pochovalo slabe   spracovanie. Film zastal na   polceste medzi nadnesenou   lyrickou poetikou a realizmom   az naturalizmom. Velke   mnoztvo miest bez akychkolvek   replik ci hudby ho taha prvym   smerom, na slovenske pomery az   neobvykle hojne pouzivanie   stavnatych vyrazov, ale aj   obsah samotny, zas svedci o   opacnom zamere. Pokus o Orlie   pierko 2 nevysiel, postavy su   ploche, reakcie sablonovite a   v mnohych pripadoch tazko   uveritelne. Repliky sa hemzia   klise a neuveritelnymi,   kniznymi, formulaciami. Vztahy   medzi postavami bud   predvidatelne, alebo   nepritomne. To skodilo najma v   pripade Tona a jeho manzelky.  
Herecky vykony   premenlive, pochvalit treba   hlavne Romana Luknara, ale aj   Roberta Więckiewicza, Attila   Mokos mna osobne az tak   nezaujal. Ale pravdou je, ze   Luknar aj dostal najviac   priestoru, napr. taka Helena   Krajciova ma aj na ovela viac,   ako jej dovolil uhrat scenar.   Jakub Nvota je dobry reziser,   ale pred kamerou? Ech, nebolo   to bohvieco. A co potom   hovorit o totalnych nehercoch,   ktori sa tiez sem-tam   vyskytnu...
Velke   sklamanie. Nie je to film zly,   ale je hlboko, hlboko pod   ocakavanou kvalitou. Skoda.   Podobne kroky vedla mozu   divakov od slovenskej   kinematografie nadobro   odradit. Popri dovozovych   akcnych hlupostiach je to sice   stale sviezi vanok, ale ani   zdaleka nevyuzil vsetky   moznosti, ktore mal.

Bohulibý úmysl natočit   sociálně kritický film o   (nejen) slovenské realitě   dopadl pro mě bezkrevně.   Základní předvídatelná   zápletka i schematické potíže,   s nimiž se hrdina po návratu z   vězení setkává (nevěra   manželky, odcizení, nikdo ho   nechce vzít do práce, hlásí se   staří kamarádi s „kšefty“).   Snímek naprosto ničím   nepřekvapí, na emoce se tu jen   hraje nebo žádné nejsou.   Natočit něco „hlubokého“ se   musí umět a nestačí k tomu   naházet do kastrólu   ingredience, o kterých si   myslím, že dělají „hloubku“.   Osobně nepovažuji za vrchol   uměleckosti a snahy o   autenticitu občasné vulgarismy   – ano, ve filmu se už pár let   nemluví jako z příručky matice   slovenské. Letecké záběry na   hezkou krajinu jako z klipu   lákajícího turisty   nekorespondují s dějem, který   se schematicky a ploše vleče.   Závěrečná sebevražda mi přišla   nepochopitelná, zřejmě proto,   že mě nepřesvědčila   šablonovitá cesta k ní   vedoucí. Díky stínovitosti   postav jsem chvíli měla potíž   uvědomit si, o čí pohřeb   vlastně jde. Hudební stránka   filmu je dobrá (a ústřední   píseň dokonece velmi), ale do   filmu nezapadá – zatímco   soundtrack se rozmáchle   filmově a maličko historicky   vznáší, dole na zemi se motá   trochu jako robot s několika   základními módy ústřední   hrdina (nadávání policistům,   rozkazování ženě, naříkání nad   životem, spravedlivé   rozhořčení) a jeho podobně   naprogramovaná žena, synček   zamotaný do povlečení z Ikey a   kamarád taky rád. Já nevím,   ale takoví Horkýže slíže by k   tomu šli mnohem víc.